Červené vrchy zdolané

Ráno skoro balíme lebo nás čaká náročná túra a chceme sa vyhnúť všadeprítomným priateľom ochranárom. Po ceste si odskočíme pozrieť najväčší tatranský Kmeťov vodopád, ktorý má celkovú dĺžku 80 m a leží v doline Nefcerka. Až pod Temné Smrečiny to vyzeralo sľubne, ale tu musíme vyťahovať pláštenky. Stúpanie do Kobylej doliny je náročné, ale vidieť malé Kobylie pleso a neďaleký 40 metrový Vajanského vodopád stojí zato.
V Sedle Závory sa roztrhla obloha a hustý neustávajúci dážď nás zaskočil, napriek presnej predpovedi počasia. My sme sa naivne domnievali, že v sobotu budú len občasné prehánky. Ľubo promptne zareagoval a tesne pod Sedlom rýchlo vybalil stan a my ostatní ho chvatne nasledujeme. To bolo v tejto situácii najlepšie riešenie, prečkať nečas. Avšak dážď neustáva a naše stanovanie sa pretiahlo až do nedele rána. Počas noci museli niektorí chlapci preparkovať, lebo  sa zdvihla hladina neďalekého potôčika a začali im plávať veci v stane. Celú noc fúkal ostrý nárazový vietor, ktorý akoby nás chcel vyhnať z tohto opusteného miesta. Našťastie stany nápor vetra a dažďa vydržali a my sme sa prebudili s prvými vychádzajúcimi lúčmi hrejivého slniečka. Rýchlo balíme stany a naše premočené veci, vylievame vodu z topánok a dvíhame naše oťažené batohy. Pätica uzimených a premočených spoločníkov nás opúšťa a vracajú sa domov dlhou Tichou dolinou. My ostatní sa rýchlo rozmrazujeme pri traverzovom výstupe cez Tichý kopec. Potom popod Valentkovu sa blížime ku Kasprovmu vrchu. Cestou naďabíme na stanový tábor poľských turistov, ktorí bivakujú u romantických plies a zvedavo vykukujú zo stanov a pozerajú na nás kde sme sa tu vzali. Zásluhou Vierky, ktorá prezieravo vzala z domu plynový varič si všetci dožičíme teplé raňajky v podobe čaju a horúcej polievky. Slniečko začína prihrievať a my si môžeme vysušiť naše mokré batohy. Cestou máme nádherné výhľady na masív Vysokých Tatier s majestátnym Kriváňom, či Mengusovským štítom, Kôprovským štítom a Hrubým vrchom. Nemôžeme sa dostatočne nasýtiť toľkej nádhery a máme urobených aj kopu foto záberov. Nenáročným traverzom pokračujeme až na Kasprov vrch, kde navštevujeme aj poľskú chatu. Ceny pokrmov a nápojov nás chytili za srdce lebo tak draho nemajú ani v Alpách. Radšej sa rýchlo zberáme preč a okolo Observatória postupujeme hrebeňovým chodníkom na najbližšiu Goryčkovu kopu. Ešte vrháme smutný pohľad na Svinicu, ktorú sme chceli zdolať ale dnes sme to už nestihli. Najkrajšia hrebeňová trasa v Tatrách počas ktorej môžeme po ľavej strane pozorovať mohutný masív Vysokých Tatier a vpravo vidieť poľské Zakopané a neprehliadnuteľný vrch Giewont. Ešte prekonáme Kondratovu kopu, Malolučniak a na Temniaku si môžeme pozrieť nálety nenažraných Krkavcov, ktorí čakajú potravu od turistov. Cez Tomanove Sedlo sa cestami necestami spúšťame do Tichej doliny. Keď schádzame popri neďalekej Svištovke, počujeme piskot Svišťov, ktorí z bezpečných úkrytov pozorujú nezvaných hostí. Zostup bol dosť náročný a Vierka nám konečne uznala horolezeckú jednotku pri prekonávaní strmých stien. Zostup Tichou dolinou bol dosť smutný, lebo po ľavej strane ležali krížom krážom polámané stromy a po pravej strane zase vyschnuté smrečiny. Z tohto pohľadu určite nemá radosť žiaden turista. Už za tmy sa unavení vraciame späť do Podbanského, ale sme všetci šťastní, že sa nám podarilo prejsť tento krásny kút Tatier bez vážnejších problémov.
Medvede aj ochrancovia prírody sa nám našťastie vyhýbali a tak môžeme byť všetci spokojní s veľmi vydarenou akciou, ktorá v každom z nás zanechá len príjemné spomienky.

Text a fotografie - Ján Chromík