Bartolomejská hodová turistika

Akcie sa zúčastnilo celkom 55 turistov z viacerých kysuckých turistických oddielov a samozrejme našich priateľov z okolia Jablunkovska. Trasa pochodu začínala prehliadkou známeho pevnostného opevnenie v Šanciach, kde podal všetkým zúčastneným naozaj odborný a fundovaný výklad znalec na systém pevnostného opevnenia Šance,  Petr Turek. Okrem iného sa turisti od neho dozvedeli, že roztrúsené pevnosti boli rozmiestnené od Šancí, cez Svrčinovec, Čierne až do poľského Koniakowa.

Najväčšie uplatnenie a význam mali v 17 storočí, keď slúžili na obranu pred hroziacimi tureckými nájazdmi. Viacerí ktorí navštívili po rokoch opäť pevnostné opevnenie Šance, mohli pozorovať postupné úpravy a pravidelnú údržbu, vrátane novej dláždenej cesty od Sliezskej brány do vnútra pevnosti. Bolo vidieť že nadšenci v Čechách venujú tejto historickej pamiatke náležitú pozornosť, oproti zvyškom pevnostného opevnenia na slovenskej strane, kde môžeme len s veľkými ťažkosťami nájsť nejaké badateľné stopy po našej dávnej histórii. Ostáva veriť, že aj u nás sa čoskoro pohnú ľady a budú aj do Svrčinovca, či Čierneho chodiť turisti objavovať dávno zabudnutú históriu našich predkov. Cez Motyčanku sa potom turisti pohli k poslednej moravskej osade Filuvka, kde v minulosti stála posledná strážna rotunda pevnostného systému Staré a Nové Šance. Ďalej sa účastníci pochodu plynule presunuli na slovenskú stranu hranice, navštíviť prírodnú pamiatku, lom Megoňky. Kto by na tomto mieste chcel nájsť upravené okolie a objaviť nejaké informácie o tejto turistickej a prírodnej atrakcii, tak ostane sklamaný. Zvyšky lomu sú husto zarastené náletovými drevinami, okolie nevyzerá nijako vábne a posledná kamenná guľa v lome nemo žaluje nad neľútostným rabovaním viacerých jej sestier, ktoré teraz trónia v záhradách vo viacerých kysuckých domoch. Ešte pár rokov dozadu tu bola aspoň informačná tabuľa, ale tá sa isto tiež stala terčom vandalov a na novú sa nenašli doposiaľ peniaze. Čo by niekde inde vo svete dali za to, aby mali u nich takýto zriedkavý prírodný unikát. Zoberie si túto lokalitu niekto pod ochranné krídla?

Ešteže ďalšie úseky na trase ponúkali radostnejšie pohľady a ďalekosiahle výhľady na Moravskosliezske Beskydy, Žiwiecke Beskydy, Malú Fatru, či Javorníky a vďaka priaznivému slnečnému počasiu sa mohli turisti počas pochodu nasýtiť jedinečnými výhľadmi. Mierne stúpanie na Prieľač sa mnohým vyplatilo, pretože prechodom cez les sa postupne začínali plniť batohy utešenými hubárskymi úlovkami a na svoje si prišli aj deti, ktoré po ceste ochutnávali a ochutnávali práve zrejúce černice. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa 13 km trasa pretiahla na viac hodín, ako to bolo naplánované. Povedzme si však úprimne, kto by odolal krásne sfarbeným šťavnatým černiciam a nepochutil si na nich? Po trase si mohli turisti zblízka prezrieť drevenú architektúru a dokonale zachované drevenice v mnohých osadách, ktoré postupne prešli. Viaceré slúžia len na rekreačné účely, ale vďaka šikovnosti mnohých domácich majstrov zachovali odkaz pre budúce generácie, ako sa žilo a bývalo v osadách za starých čias. Posledné prevýšenie pred cieľom bol výstup na neprehľadnuteľný Jurošovský vrch, z ktorého sa všetkým naskytli výhľady na okolité obce a mesto Čadca.

Až sem na vrchol Jurošáku doliehal hluk z hodových atrakcií a tak sa aj turisti vydali smerom do centra Čadce, čo to zachytiť z hodovej atmosféry. Organizátori pochodu z Čadce sa postarali o svojich turistických priateľov teplým pohostením v podobe chutného guláša a domov si potom okrem príjemných spomienok každý odnášal aj pamätný list. Treba tak organizátorom srdečne poďakovať za veľmi peknú, kvalitne vyznačenú turistickú trasu s množstvom prírodných atrakcií a spoľahlivú sprievodcovskú spoločnosť spojenú s ochutnávkou množstva domácich špecialít na ktorých si mnohí pochutili.
Mgr. Ján Chromík, účastník akcie
Foto: autor článku