Babia hora a Wadowice

Po návšteve kostola slovenských turistov previedla rôznymi zákutiami mesta a vysvetlila význam niektorých mestských pamiatok. Nezabudlo sa ani na návštevu rodného domu prvého slovanského pápeža. Nakoniec sa turisti rozlúčili s mestom položením kytice kvetov u sochy sv. Jána Pavla II. Potom sa už kysuckí turisti autobusom premiestnili do Markowa, kde začali výstupovú trasu značenými a dobre upravenými kamennými chodníkmi v Babiogorskym Parku Narodowom. Po ceste na vrchol najvyššej hory Oravských Beskýd sa osviežili na poľskej turistickej chate postavenej na Markowých Szczawinách. Od chaty bol už výstup stále strmší a prechádzal cez sedlo Brona. V sedle na vybudovanej malej plošine sa krajina otvorila k ďalekým výhľadom nad kosodrevinou. Bol tak akurát čas na krátky oddych a doplnenie tekutín. Ďalej sa stúpalo veselšie, pretože Babia hora bola už na dohľad. Tesne pod vrcholom turistov potešil pohľad na vysokohorskú lúku posiatu rozkvitnutými bielymi kvetmi Veternice narcisokvetej. Zdolanie 1725 metrov vysokej Babej hory stálo veľa námahy, ale ten pocit keď ste na vrchole a rozľahlú krajinu máte pod sebou, to dokáže oceniť len ten pravý milovník prírody. Na vrchole hory, ktorý pretína slovensko – poľská hranica sme mohli nájsť kamenný monolit s pamätnou doskou na pamiatku viacerých výstupov pápeža Jána Pavla II, ktorý ju ako krakovský arcibiskup viackrát navštívil.. Za socializmu tu bola tiež osadená pamätná tabuľa na počesť výstupu V. I. Lenina, ktorý tu údajne vystúpil v roku 1912, ale dnes už po nej neostala ani pamiatka. Na vrchole je ešte jedna zaujímavosť a tou je zachovaný kamenný stĺp z r. 1876, postavený na počesť 70. výročia výstupu arcikniežaťa Jozefa Habsburského na Babiu horu. Tento kamenný stĺp našťastie prežil bez ujmy viaceré štátne útvary na území Slovenska. Posedávanie na vrchole hory by sa ešte pretiahlo na dlhší čas, ale blízke hromobitie urýchlilo zostup na slovenskú stranu do Slanej vody.

Našťastie krátke hrmenie len postrašilo turistov, pretože až na pár zblúdilých dažďových kvapiek pod vrcholom, celou cestou svietilo slniečko. Zostup, hlavne v nižších partiách hory sťažovali poničené cesty od lesných mechanizmov, po masívnom výrube stromov. S upravenými a čistými turistickými chodníkmi sa to nedalo porovnať. Pri zostupe potešil všetkých Náučný chodník Slaná voda – Babia hora, kde sa na trinástich informačných tabuliach mohli dozvedieť viac o faune, flóre a kultúrnom dedičstve Babej hory. Po trase bolo umiestnených niekoľko drevených zrubov na odpočinok a pramene s čistými horskými prameňmi. Asi 2 km od cieľa, v miestnej časti na Rovniach navštevujeme Hviezdoslavovu hájovňa, kde spisovateľ zbieral námety k svojmu dielu Hájnikova žena. Pôvodná hájovňa síce v roku 1912 vyhorela, ale nová bola vystavaná v rovnakom štýle a dnes slúži ako literárne múzeum. V tejto hájovni sa v roku 1904 narodil nemenej významný slovenský spisovateľ, autor románu Živý bič, Milo Urban. Posedenie v upravenej záhrade bolo príjemné a priam lákalo k oddychu. Cieľ pochodu bol v bývalých slávnych kúpeľoch Slaná voda, ktoré fungovali od roku 1863 do roku 1918, kedy boli chátrajúce budovy vyrabované obyvateľmi okolitých dedín. Kúpele sa až do dnešných čias nepodarilo obnoviť. Cestou domov v autobuse sa turisti už len nechali unášať peknými spomienkami na zážitky nabitým dňom. Za to všetko môžeme vďačiť Stankovi Mrázikovi z T. O. Svrčinovec, ktorý celú akciu naplánoval a pomohol nám tak spoznať ďalší kút našej vlasti.

Účastník akcie

Mgr. Ján Chromík