Skupina deviatich turistov z Turzovky sa vydala v piatok večer na tak trochu netradičný výstup na Lysú horu. Organizovali ho neúnavní turisti z TOM 1310 Divočáci Frýdlant nad Ostravicí už po 35 krát. Toto číslo samo hovorí o úspešnosti a veľkej obľube medzi veľkou turistickou rodinou. Trasa výstupu viedla z Ostravice po červenej značke cez Butořanku a Lukšinec, alebo si každý mohol zvoliť individuálny smer. Noc bola príjemne teplá a tak nečudo že pochod lesným terénom spríjemňovali stovky svätojánskych mušiek.
Z vyhliadkových miest mohli všetci pozorovať vysvietené mestá Frýdlant, či Frýdek Místek.Tu v pokoji hôr pri svetle bateriek sa strmými kamennými cestami nenáhlivo, pomaly posúvali k vrcholu Lysej hory stovky náruživých milovníkov prírody, ktorí vôbec nezávideli ľudkom tam dole ich televízne programy, či vyhriate postele. Tu v kruhu svojich rovnako naladených priateľov sa mohli započúvať do prapodivných zvukov noci a len vydedukovať, ktorý živočích, či strom ich vydáva.
Okolo polnoci sa začali schádzať prví návštevníci Lysej hory do dvoch otvorených drevených chatiek, kde ich už čakali dobre naladení sympatickí organizátori s teplým čajom, vkusne upravenými pamätnými listami a praktickým darčekom, ktorý im môže pomôcť keď sa ocitnú v núdzi. Niektorým sa už o 02:00 nič neušlo, lebo s takým množstvom ľudí nepočítali ani sami autori myšlienky. Veď napokon koho by napadlo sa teperiť na najvyššiu horu Beskýd a k tomu ešte v noci? Mnohí ostali v chatách v družnom rozhovore až do východu slnka, ale väčšina využila príjemnú klímu, ktorá vládla na hore a bivakovali v spacákoch pod holým nebom. Ráno o 4:42 každý túžobne očakával prvé lúče slniečka, ktoré sa zjavia nad obzorom. Slnko nemeškalo a presne podľa predpovedí sa pomaly vykotúľalo v stanovenom čase, čo všetci diváci prijali s nadšeným potleskom a neskrývanou radosťou, lebo nie vždy sa podarí zachytiť taký pekný východ slnka z tejto na počasie nevyspytateľnej hory. Fotoaparáty neustále cvakali, každý si chcel odniesť domov nejakú atraktívnu snímku a podeliť sa s ňou s rodinou, či priateľmi. Po chvíli slniečko stúpalo vyššie a vyššie a to bolo znamením na odchod. Doslova sa to množstvo turistov rozišlo na všetky strany do svojich domovov. Určite to u mnohých ostane vryté hlboko v pamäti, lebo takéto nádherné prírodné divadlo neprežívame každý deň. Hornokysuckí pešiaci sa vydali domov cez Zimný, Rosičku, Vyšné Mohelnice a okolo prírodnej pamiatky Obidová. Malú zastávku si urobili na križovatke turistických ciest na Ježánkach, lebo únava po prebdenej noci už začínala účinkovať. Ešteže Slavo doma nezabudol svoj života budič a rád sa s ostatnými podelil o skryté zásoby. Takto odpočinutý ešte vystúpili na Biely Kríž, kde sa zastavili u symbolu tohto miesta, nového masívneho kríža s pekne upraveným okolím. Ako sa mohli dočíta , všetko bolo vystavané s pomocou euro fondov. Asi majú bratia Moraváci šikovnejších ľudí, keď dokážu zohnať peniaze na zatraktívnenie tohto často navštevovaného miesta. Zostup do Klokočova bol už príjemnejší, lebo cestou sa mohli občerstviť lesnými plodmi a pokochať sa výhľadmi na malebné klokočovské osady. Behom noci a dňa urazili spolu 26 km s takmer 1000 m prevýšením. Najväčšie uznanie si zaslúži rekreačný turista Dalibor, ktorý po nedávnom úraze nôh zvládol tútu náročnú túru bez vážnejších problémov. Pevne verím, že nikto neľutoval a obetoval svoj voľný čas, ktorý strávil takto neobyčajne na hore vysokej 1323 m.
Turzovský turista Ján Chromík (autor textu aj fotografií)
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
