Skoré sobotňajšie februárové ráno vôbec nepripomínalo zimu, ktorá by mala byť v tomto čase na vrchole. Polia, lúky, lesy boli zbavené zimnej prikrývky a všetko ostalo odhalené pred zrakmi prichádzajúcich turistov. V sobotu 7. februára stáli už po 32 krát vyznávači zimnej turistiky na štarte populárneho pochodu Kysuckou vrchovinou. Bežkári museli tentoraz nechať svoju výstroj doma a vybrať sa na jednu z troch pripravených trás peši. Ich pohľady smutne blúdili po okolitých vrchoch, kde hľadali aspoň kúsok súvislej bielej plochy.
Určite aj počasie urobilo svoje, keď tentoraz vyšla do prírody „len“ necelá šesťdesiatka priateľov hôr a nič im nezabránilo vydať sa cestami necestami a spoznávať nové neprechodené zákutia nášho kysuckého kraja. Predseda športového klubu turistov v KNM Ferko Žabka mal hlavu v smútku, lebo ako hovoril, že je to jedna z najkrajších bežkárskych trás v širokom okolí a veľmi ho mrzeli rozmary počasia.
Putovať po rozbahnených cestách vydržali len tí odolnejší, a tých bolo veľa, pretože 26 a 35 kilometrovú trasu zdolala prevažná časť účastníkov. Dobrá odolná obuv a paličky pomocníčky boli všetkým dobrou oporou, lebo cesty boli väčšinou mokré, blatisté a šmykľavé. Pre bežného konzumného človeka čosi nepredstaviteľné, ale keby sa raz vydal na putovanie s takým výberovým kolektívom, určite by sa snažil opäť nájsť cestu k nim. Takú súdržnosť a priateľstvo aké panuje medzi vyznávačmi turistiky, ťažko nájdete v iných športoch.
Na dlhej trase ich čakalo malé občerstvenie v Hornom Vadičove v areálu hotela Hájnice, kde všetkým dobre padol horúci čaj s chutnými párkami. Ako aj po iné roky hostiteľom bol starosta Horného Vadičova s kolektívom, ktorí majú veľkú radosť, keď do ich obce zavítajú turisti a páči sa im tam. Aj pekný lyžiarsky vlek stál na protiľahlom kopci, opustený bez snehu, s nachystanými snežnými delami, čakajúci na priaznivejšie počasie. Je to smutný pohľad, keď to všetko nové vybudované zaradenie stojí nevyužité. Ostáva len veriť, že počasie ešte dopraje lyžiarom aspoň na chvíľu prevetrať svoje lyže a snowbordy.
S plnými žalúdkami sa pešiakom už ťažšie stúpalo hore strmými chodníkmi, ale aby vládali museli si doplniť odčerpané kalórie a pripraviť sa na zdolanie zvyšku cesty.
Do cieľa pochodu v Radoli prišli všetci v poriadku a čo je najdôležitejšie nikto neľutoval, že sa v tento nevľúdny, pochmúrny deň vybral do prírody a urobil niečo dobré pre svoje telesné a duševné zdravie.
Turista - Ján Chromík
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
