vychylovske prahy

Vychylovské prahy v Novej Bystrici

Prahovitý prietok vytvorený riečnou eróziou.

Prírodná pamiatka Prahy riečky Vychylovky je charakteristickým javom tokov flyšového pásma, keď riečna erózia obnažila lavice hornín a vytvorila niekoľko desiatok centimetrov vysoké prahy. Ide o typický prahovitý prietok rieky skalnými vrstvami ílovcov a pieskovcov. Dĺžka skalnatého koryta je približne 150 metrov. Na samotných prahoch možno sledovať charakteristickú flyšovú sedimentáciu a horniny typické pre jej bystrickú jednotku. Prahy boli vyhlásené za prírodnú pamiatku v roku 1973 na ploche o výmere 3 829 m2. Platí na nich štvrtý stupeň ochrany.

V priestore pod samotnými prahmi došlo koncom deväťdesiatych rokov k rozsiahlejším zosuvom pôdy na nestabilnom pieskovcovom povrchu, pričom boli obnažené veľké pieskovcové skalné dosky. Tie znova zvetrali a zatrávnili sa, no i napriek tomu sa dosť výrazne zmenil vzhľad brehu.

vychylovske prahy u pavelka


V blízkosti stojaca socha Panny Márie pochádza podľa všetkého z roku 1831 ako pomník obetiam cholery. V osade u Pavelka, ležiacej v lokalite nad Prahmi, sa v 19. storočí nachádzal mlyn a na kopci nad krčmou cintorín. Cesta okolo krčmy vedie do osady Šadibolovia a pokračuje takmer k štátnej slovenskopoľskej hranici. Tu sa nachádza vrch Javorina, na ktorom bola v roku 1821 postavená hraničná veža, slúžiaca hlavne ako trigonometrický bod pre účely druhého a tretieho vojenského mapovania. Bola však pravdepodobne využívaná aj pre ďalšie činnosti ako napríklad chytanie zbojníkov, či dezertérov, ktorí sa v tomto pohraničnom pásme často pohybovali.

Autori: PhDr. Marián Liščák, PhD. a PhDr. JUDr. Ján Podmanický, PhD

Zdroj foto: publikácia Bystrická dolina - Turistický skvost Kysúc a Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: