Vrch Černatín v Radôstke

Vrch Černatín je jednou z najzáhadnejších častí Bystrickej doliny. Vznik názvu vrchu je podľa rôznych etymologických teórií kladený jednak do keltského a v druhom prípade do slovanského obdobia. Obe však stotožňujú vrch s hradiskom, ktoré sa tu mohlo rozprestierať. Tieto teórie podporuje aj miestna legenda o hrade na tomto vrchu. Odpovede na podobné otázky môže priniesť rozsiahlejší archeologický výskum. Situáciu však sťažuje fakt, že počas druhej svetovej vojny bola na Černatíne zriadená najskôr protiletecká hlásna služba a neskôr guľometné hniezdo.

Pohľad z Černatína na Rozsutec

Názov vrchu je jedným z najstarších v Bystrickej doline. Traduje sa, že v priestore vrchu sídlil počas valašskej kolonizácie Starej Bystrice a okolia miestny vojvoda. Fakt, že nejde len o domnienky potvrdzujú záznamy panstva z 19. storočia, ktoré hovoria o richtárskej roli pod Černatínom. Valašských vojvodov – šoltýsov po ČERNATÍN A2 zrušení ich výsad totiž zväčša pretransformovali na dedinských dedičných richtárov. Tereziánsky urbár zrušil aj dedičné richtárstvo a richtárov si každoročne volili obyvatelia obce. V prvej polovici 19. storočia došlo k sporu o Černatín medzi obyvateľmi Starej Bystrice a Radôstky.

Napriek príslušnosti vrchu do vtedajšieho starobystrického chotára ho provízor Ján Koiš prisúdil Radôstke. Toto už takmer 200 ročné rozhodnutie pretrvalo do dnešných čias, a tak i v súčasnosti Černatín patrí Radôstke. V súvislosti s názvom Černatín ešte treba spomenúť etymologickú teóriu odvodzujúcu názov vrchu od slovanského boha Černoboga, pričom možno v tomto duchu odvodzovať i ďalšie miestne chotárne názvy, napr. Krasotín – Krasina, Radôstka – Radegast, Ľadonhora – Lada

Autori: PhDr. Marián Liščák, PhD. a PhDr. JUDr. Ján Podmanický, PhD
Zdroj foto: publikácia Bystrická dolina - Turistický skvost Kysúc