Projekt rekonštrukcie „Prameňa za Pálenicou“ bol financovaný z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky a z rozpočtu Obce Stará Bystrica. Projekt realizoval Obecný podnik Stará Bystrica, s. r. o.. Prameň pitnej vody v centre Starej Bystrice, ktorý nevysychá ani pri najväčších suchách, slúžil našim predkom od nepamäti. V jeho blízkosti boli neskôr postavené viaceré budovy, ktoré vytvárali komplex starodávnej pálenice. Pre svoju kvalitu sa voda z prameňa používala na riedenie vyrábaných destilátov a z toho vznikol aj názov „Za pálenicou“, ktorý sa používa dodnes.
Rokmi prameň i okolie chátrali, neregulovaný odtok vody poškodzoval miestnu komunikáciu i okolie. Z tohto dôvodu začala obec v máji 2014 s rekonštrukciou prameňa. Prameň sa zreguloval, bola zrevitalizovaná okolitá zeleň, vybudovali sa prestrešené oddychové miesta, osadili sa informačné tabule. Celý projekt rekonštrukcie navrhol architekt Ivan Jarina. Na projekte sa autorsky podieľal aj akad. sochár Viliam Loviška. Úpravou tejto lokality vzniklo príjemné miesto na oddych a osvieženie.
Pálenica v Starej Bystrici bola jedným z najdôležitejších podnikov celého Tepličianskeho panstva. Vyrábali sa v nej viaceré druhy destilátov, z ktorých možno na základe pramenných materiálov potvrdiť najmä slivovicu, borovičku, vodku a rozoliš (hustý sladký likér). Komplex budov pálenice bol však popri panských úradných budovách na Hámri i druhým centrom úradníctva Tepličianskeho panstva v Starobystrickom dištrikte. Svoje sídlo tu totiž mal provízor dištriktu, ktorým bol napríklad v počiatkoch 19. storočia svojou krutosťou nechválne známy Ján Koiš. Okrem toho tu bolo niekoľko úradníckych budov (sídlil tu aj árendátor Izrael Langfelder), ubytovne pre zamestnancov pálenice, samotná pálenica a jej sklady.
V roku 1844 k pôvodnej pivnici, ktorá slúžila ako skladisko, vykopali a pristavili novú pivnicu. Pálenica bola vybavená na svoju dobu moderným strojovým zariadením. Vďaka tomu sa tu vyrábali kvalitné produkty, ktoré boli žiadané i v širokom okolí mimo Tepličianskeho panstva. Je smutné, že pálenica, pochádzajúca niekedy z druhej polovice 18. storočia, spoločne s pivovarom (ktorý mal v oblasti tradíciu už od polovice 17. storočia) neskôr nenávratne zanikli. Tieto podniky boli totiž neodmysliteľnou súčasťou hospodárstva Bystrickej doliny počas ich takmer tristoročnej tradície.
Jedinou vecou, ktorá sa z pôvodnej pálenice zachovala je prameň. Práve kvalita vody v ňom bezpochyby podmienila vybudovanie pálenice v tejto časti obce. Pálenica svojimi destilátmi zásobovala i neďaleko nej stojacu tzv. „Starú krčmu.“ Táto bola najstaršou pôvodnou budovou na území Starej Bystrice. Ako jedinú ju možno priamo spájať ešte s obdobím, keď obec vlastnil rod Wesselényi, teda so 17. storočím. Dá sa totiž už len podľa jej názvu z 19. storočia usúdiť, že mohla súvisieť so starým pivovarom v „Kubinách“, ktorý sa spomína roku 1669 ako vlastníctvo klubinského richtára Jána Poliačka. V prvej polovici 19. storočia teda mohla mať táto krčma už okolo 200 rokov, čiže jej názov bol príznačný. Krčmu mal počas celej prvej polovice 19. storočia v prenájme židovský podnikateľ Jozef Biel. V období pádu poddanstva však krčma prešla do nájmu Jozefa a Jakuba Schlesingerovcov. Bola jednou z najobľúbenejších krčiem na skladanie obecných účtov, ale i na pohostenie rôznych dôležitých hostí. Možno ju teda právom pokladať za jeden z najvýznamnejších objektov v histórii obce Stará Bystrica.
Zaujímavosťou zrekonštruovaného prameňa sú kamene zo spišského travertínu, ktoré umelecky stvárnili akademický sochár Viliam Loviška a akademická sochárka Marcela Lovišková. Kamene sú pochôdzne a svojím uložením na hladine vody vytvárajú obraz typických riečnych oblázkov. História týchto kameňov je ešte zaujímavejšia. Pôvodne boli použité v roku 1937 ako obklad pylóna na známom pamätníku M. R. Štefánika v Bratislave. Na tomto pylóne bol umiestnený lev ako symbol československých légií, ktorým velil práve generál M. R. Štefánik. Pred pylónom bola samotná bronzová socha M. R. Štefánika. V štyridsiatych rokoch 20. storočia bol pylón demontovaný a travertínové bloky sa využili ako obklad fasády vtedajšieho aj dnešného prezidentského paláca v Bratislave. V rokoch 1992 až 1995 prebiehala rekonštrukcia prezidentského paláca, v rámci ktorej boli spomínané travertínové bloky odstránené. Práve tieto travertínové bloky, ktoré boli použité či už na pamätníku M. R. Štefánika v Bratislave, alebo na fasáde prezidentského paláca v našom hlavnom meste, umelecky stvárnili akademickí sochári manželia Loviškovci a zakomponovali ich do projektu prameňa „Za pálenicou“. Na tomto vzácnom mieste starobystrickej histórie je tak sprítomnený aj kus histórie Slovenska.
Autori: PhDr. Marián Liščák, PhD. a PhDr. JUDr. Ján Podmanický, PhD
Zdroj foto: publikácia Bystrická dolina - Turistický skvost Kysúc
