Keď prídu noví zákazníci, snaží sa robiť všetko pre to, aby sa opäť vrátili. Mária Jedináková predáva výbornú zmrzlinu na Palárikovej ulici v Čadci vedľa predajne COOP Jednota.
Ako dlho už robíte zmrzlinu?
Zmrzline sa venujem asi od mojich devätnástich rokov, teda už je to nejakých cca 22 rokov.
Aký je váš príbeh? Ako ste sa k tomuto dostali?
Začalo to tak, že som nemala prácu a hľadala som niečo, kde by som si zarobila. Jeden pán mi ponúkol vtedy brigádu tu v Čadci. Vtedajší pán vedúci mi dal priestor, aby som mohla obsluhovať Čadčanov. Ja som túto prácu prijala a odvtedy som tam ostala pokiaľ som neprevzala po ňom žezlo a nezačala variť svoju zmrzlinu.
Máte aj vlastnú receptúru alebo ju máte prevzatú od pôvodného majiteľa?
Základ som prevzala, ale zvyšné veci som si doladila podľa seba. Nie všetko mi vtedy sedelo podľa chuti a v čase sa to samozrejme vyvíja.
Ako rozpoznáme dobrú zmrzlinu od tej slabej?
Každý zmrzlinár sa snaží pripraviť zmrzlinu podľa seba a verím tomu, že čo najlepšie. Podľa čoho rozoznáte dobrú a zlú zmrzlinu? Podľa toho, že sa máte chuť na druhý deň vrátiť do tej istej zmrzlinárne ako predtým. A keď sa človek nevráti, tak niekde je chyba. Buď to bude v zmrzlinárovi, alebo ten človek nie je z Čadce.
Robíte zmrzlinu tradičným spôsobom? Používate nejaké suroviny, ktoré sú naozaj len prírodné?
Môj základ, ktorý do zmrzliny isto patrí je mlieko a smotana, tieto dve suroviny robia zmrzlinu zmrzlinou, plus samozrejme rôzne príchute a čerstvé ovocie či čokoláda.
Robíte aj točenú zmrzlinu. Vždy som si myslel, že točené zmrzliny sú trošku druhoradé, ale ja ju mám prosto rád. V Čadci ju myslím robíte iba vy.
Snažím sa zatiaľ stále robiť aj točenú zmrzlinu a ten recept, ktorým ju pripravujem je presne ten istý základ, ktorým robím aj kopčekové zmrzliny, takže tiež mlieko a smotana. Samozrejme, že dnes sa robia zmrzliny aj na vodnej báze, robím ich aj ja. Základ je v tomto prípade voda a to aj preto, lebo myslím na ľudí, ktorí majú problém s prijímaním laktózy a nemôžu si dopriať smotanový základ zmrzliny. Týka sa to všetkých ovocných zmrzlín. Takáto zmrzlina veľmi dobre padne aj ako osvieženie práve v horúcich dňoch. Taktiež sa zákazníci nemusia obávať ani zostatkovej laktózy. Kliešte, ktorými sa zmrzlina nakladá sa vždy umývajú, takže nehrozí, že by sa dostala smotana do inej porcie.
Všimol som si, že vy ste voči svojim zákazníkom vždy tak pozitívne naladená. Máte už svoju klientelu, ktorú už poznáte, lebo sú to skôr náhodní okoloidúci?
Keďže som tu už nejakú dobu, tak mám veľa úžasných zákazníkov, ktorí za mnou vždy radi prídu. A pozitívne som naladená práve preto, lebo tí ľudia ma dobíjajú pozitívnou energiou. Keď tak rozmýšľam, je to také obojstranné. Oni dajú niečo mne a ja im dám tiež kus zo seba. Oni prídu a ja som im za to vďačná. Ďakujem všetkým tým, ktorí celé roky ku mne chodia a podporujú ma. Keď prídu noví zákazníci, snažím sa robiť všetko pre to, aby sa ten zákazník vrátil zas.
Dá sa u nás zmrzlinou uživiť?
Pre mňa je to už vášeň. Kedysi sa tým dalo uživiť. Zmrzlina ale nie je môj jediný príjem, ktorý ma drží nad vodou. Mám rozbehnutých viac aktivít, ktoré potrebujem na to, aby som si mohla dovoliť byť tou “tetou zmrzlinárkou” a platiť všetky tie záležitosti okolo tohto podnikania počas celého roka.
Takže keď si človek povie, že zmrzlina za 1 € je drahá, tak z pohľadu nákladov ani nie je.
Z tohto pohľadu tak drahá ani nie je. Začínala som ju predávať ešte s cenou 3 koruny. To boli časy, keď sme sa riadne nakopčekovali, pretože okrem mňa a ADAKU za kostolom tu iná zmrzlina nebola. Ľudia nám dali prestávku medzi 12.30 až 14.00 hodinou kedy sme si kusli aj do žemle...
Boli to krásne časy, veľmi rada na ne spomínam. No a teraz? Bohužiaľ, zmrzlina stojí to euro. Ekonomická situácia, suroviny, energie a vývoj okolo toho nedovolí ostať pri starých cenách. Našťastie, zákazníci prídu vždy, usmejú sa a dajú si kopček aj keď stojí euro.
Spomínali ste, že robíte popri zmrzline aj niečo iné. Čo všetko robíte?
Mám ešte textil, predávam detské vecičky. A to nielen predávam, ale my aj vyrábame detské oblečenie na zákazku. Máme aj dielňu, kde sa to aj vyrába. Ja tu zapájam svoju fantáziu a to ma strašne baví. To už je taký dlhodobejší proces. Našla som sa v tom, keď sa mi narodil chlapec v roku 2004. V tom čase bol v Čadci asi len jeden kojenecký obchod. Vtedy som si povedala, že síce z malého množstva čo mám sa idem pustiť aj do iných vôd a začala som robiť aj s detským textilom. A rovnako ako aj zmrzlina, stále ma to veľmi baví.
Keď sa vrátime späť k zmrzline, dá sa tam ešte niečo nové vymyslieť alebo skôr ponúkate "staré známe" príchute?
“Staré známe” zmrzliny ponúkam tie, ktoré ľuďom stále chutia. Od tých bežných ako je čokoládová, vanilka, jogurt, slaný karamel... tie majú ľudia veľmi radi. Z ovocných je to citrón, jahoda, malina, teda viac menej na takej tradičnej vlne. Potom sú aj všelijaké novinky.
A či sa dá vymyslieť v tomto niečo nové? Už asi ani nie. Dôležité je udržať to v čo najvyššej kvalite a to aj tým, že budeme naďalej používať kvalitné a čerstvé suroviny. Aby si nás zákazník stále rád našiel a tak nás aj podporil a aby to bolo stále také pekné a pozitívne naladené. Vy ako zákazník ku mne prídete na zmrzlinu, zaplatíte si ju, ja vám ju s radosťou a úsmevom predám a vy spokojný odídete a vychutnáte si ju.
Ďakujeme za rozhovor.
zhováral sa Peter Kolembus
