architekt cadca hazik2Rozhovor s Ing. Vladislavom Hažíkom o dobrej architektúre, bývaní a aj o tom, prečo Čadca nemá centrum

 

Čo je dobrá architektúra a prečo nie ste fanúšik katalógových domov?

Čo je to dobrá architektúra? To je zrejme individuálna záležitosť. Lebo architektúra je istá forma umenia a ako v každom umení sa nájdu fanúšikovia aj odporcovia, toho ktorého autora. Takže na otázku odpoviem zo subjektívneho hľadiska. Podľa mňa je dobrá architektúra vlastne funkčná architektúra, ktorá po estetickej stránke nikoho neurazí, aj keď možno ani nenadchne. Hlavne by to mala byť funkčná "záležitosť" s dobrým pomerom výkon/cena, kde výsledkom má byť prijateľné prostredie s dobrým využitím potenciálu vo všetkých možných aspektoch od vnútorného prostredia, okolia, energií, požiadaviek na funkčnosť, na materiálne riešenia, ekonomiku prevádzky a podobne.

Ale to spĺňajú aj katalógové domy, nie?

Svojím spôsobom, áno. Ku katalógovým domom sa asi nedokážem objektívne vyhradiť, majú svoje publikum. V podstate pre ľudí ktorí nemajú vôbec žiadne individuálne požiadavky na bývanie, chcú dopredu vedieť v čom budú bývať, čo dostanú, tak ten katalógový projekt je fajn, lebo hneď vedia posúdiť čo im ten ktorý projekt môže ponúknuť. U individuálnych projektov je to vlastne proces, kde zvyčajne až na samom konci ľudia zistia úplné poznanie celej veci. To, čo sa mi na katalógoch nepáči je istá unifikácia stavieb, kde keď si človek kúpi katalógový projekt, tak to neznamená, že nemôže mať sused taký istý dom a dokonca vznikajú celé štvrte, rovnakých domov… Čo vlastne z konečného hľadiska urbanizmu síce nie je také zlé, ale stráca sa istá osobitosť.

Aký význam má podľa vás stavebný dozor? Je táto oblasť pri stavbe domu podceňovaná?

Stavebný dozor, to je kapitola sama o sebe. Dozor určite potrebný je a hlavne keď sa ľudia idú spoľahnúť na neznáme stavebné firmy alebo si idú stavať sami a nevedia zo stavebníctva v podstate nič. Čo sa týka podceňovania tejto úlohy, v poslednej dobe sa táto situácia zlepšuje. Veľa ľudí prišlo na to, že investícia do stavebného dozoru sa zvyčajne oplatí. Pokiaľ sa ten dozor vykonáva zodpovedne a tak, ako by sa vykonávať mal. Takže, dozor je podstatný. Svojím spôsobom by mal strážiť nielen kvalitu stavby a peniaze investora ale v rámci celej tej činnosti by sa mal aj "sám zaplatiť". Či už na priamych úsporách, riešení detailov, lepšej kvality stavby a hlavne zabezpečenia toho, aby sa na stavbe neobjavili žiadne defekty, poruchy alebo nedostatky, ktoré sa žiaľ-bohu vyskytujú veľmi často.

Pre koho sa vám najlepšie tvorí?

V podstate najlepšia tvorba je pre klientov ktorí sú stotožnení s "mojou architektúrou" a ponúkajú viac-menej voľné zadania. Vtedy si myslím že vznikajú najlepšie veci. Keď si klient na začiatku len zosumarizuje svoje základné požiadavky a je stotožnený s myšlienkovým riešením, s materiálovým riešením a dizajnom mojej architektúry. Vtedy vznikajú najlepšie veci. Čiže voľné zadania sú úplne najlepšie. Títo ľudia sú zväčša otvorení moderným veciam a chcú skutočne individuálne riešenia..

Aký je podľa vás stav architektúry aj v kontexte terajšieho stavebného boomu na Kysuciach?

Kysuce sú špecifická oblasť. Ale to platí z histórie celého regiónu. Hovoriť o architektúre na Kysuciach, až na pár stavieb je, možno ani nie celkom namieste. Historické stavby ktoré mali naozaj architektonickú hodnotu sú už zvyčajne zbúrané, nové stavby ktoré vznikajú majú s architektúrou väčšinou pramálo spoločného. Čiže v tomto regióne vznikajú stavby viac-menej účelové, ktoré splnia vždy nejaký konkrétny stanovený účel, danú požiadavku samotného investora. O nejakej hodnotnej architektúre je tu asi dosť ťažko hovoriť. Nájde sa pár stavieb, ktoré sú dobré, ale zvyčajne sa to tu rieši spôsobom: sám si vymyslím, sám si urobím alebo niečo mi nakreslite, ja si to aj tak postavím po svojom. No a tak to potom vyzerá.

Ako na vás vplýva po urbanistickej stránke Čadca?

Čadca je v podstate... zle sa mi to hovorí, keďže som Čadčan. Na Slovenku by sa nám asi ťažko hľadalo ešte horšie mesto, ako je Čadca. Je to v podstate chaos. Nemáme tu centrum, z môjho pohľadu, asi ani centrum nikdy nebude, lebo sa tu budú biť dve lokality. Je to námestie Slobody a Matičné námestie. Myslím, že tu bude stále boj o to ktorá lokalita má byť vlastne centrom, čiže tu máme centrá dve a zároveň nemáme ani jedno. Pešia zóna vznikla tiež takým chaotickým spôsobom, ale aspoň niečo sa tu podarilo za tie posledné dve dekády urobiť. Ale Čadca nemá vyriešený nijaký rozumný dopravný generel, nijaký urbanizmus, funkčné zóny. Hlavná príjazdová cesta zo Žiliny, keď tu človek prichádza, tak sa otvorí asi tá najškaredšia časť mesta ktorá "víta" návštevníkov. Je to problém historický. A myslím si, že dlhodobo sa ani nepodarí vyriešiť. Územný plán, ktorý tu teraz máme, celej tej veci ani moc nepomôže. S navrhovanou blokovou zástavbou ako mestotvornou formou sa osobne vôbec nestotožňujem, pretože vytvára viac problémov ako pozitív.

 

  • Ing. Vladislav Hažík
    autorizovaný architekt, stavebný dozor
  • vek, 43. rokov
    r.1989 - 1993 stredná priemyselná škola stavebná, Žilina
    r.1993 - 1998 stavebná fakulta STU Bratislava - študijný odbor architektúra
    od r.2009 - autorizovaný architekt, člen slovenskej komory architektov
    od r.2009 - stavebný dozor, člen slovenskej komory stavebných inžinierov
    od r.2001 - vlastná architektonická prax
  • www.hazik.sk

Na záver, z pohľadu vašej tvorby, máte nejakú výzvu, ktorú by ste chcel dosiahnuť?

architekt cadca hazik ssDlhodobo, by som chcel vyriešiť istú racionálnu formu individuálneho bývania, kde by sa mala vyriešiť jednoduchá modulácia stavieb, ktorá by sa jednoducho prispôsobila aktuálnym požiadavkám na bývanie pre mladé rodiny, alebo single jedincov, ktorí si len plánujú založiť rodinu a plánujú bývať jedného času v plnohodnotnom dome. Išlo by teda o bunkový modulový systém, jednoducho do budúcna rozšíriteľný. Toto je asi taká najväčšia výzva, vyriešiť, vymyslieť a výrobne zabezpečiť modulový systém bývania, ktorý by bol lacný, efektívny a účelný. S tým , že by poskytoval viac možností do budúcna ako sa rozvíjať. To je ale výzva asi nielen moja, ale aj iných architektov, ktorí sa špecializujú na bývanie v rodinných domoch. Jednoduchý, cenovo dostupný modul bývania. Dnešné bývanie mi príde osobne veľmi preceňované, komplikované a drahé. Nemalo by byť predsa cieľom ľudského života len splácať vlastný dom a potom, keď ho človek úspešne splatí, zistí, že ho môže začať rekonštruovať a kvázi splácať nanovo. Chcem vyriešiť lacné, efektívne, cenovo dostupné bývanie v modulovom systéme, ktorý by sa dal prispôsobovať aktuálnym požiadavkám jeho užívateľov.

Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Peter Kolembus

 

Staňte sa priateľom Kysúc:

Môže vás zaujať