Prečítajte si rozhovor s architektom tohto projektu, v ktorom približuje vznik návrhu hasičskej zbrojnice v Skalitom ako funkčného a racionálneho priestoru.
Navrhovanie hasičskej zbrojnice:„ Nie každý interiér vzniká z trendov a vizuálnych nálad. Niektoré priestory majú jasné pravidlá, funkcie a ľudí, ktorí presne vedia, čo potrebujú.
Každý, kto ma pozná, zároveň vie, že červenú farbu v interiéroch vôbec nepoužívam. Často s úsmevom spomeniem vetu z filmu Pelíšky: „Nikdy… nebo navždy.“ Červená si totiž vyžaduje presný dôvod a správny kontext. Práve návrh hasičskej zbrojnice Dobrovoľného hasičského zboru Skalité bol projektom, kde mala červená svoje úplne opodstatnené miesto, ako súčasť identity a funkcie priestoru.”
V krátkom rozhovore hovorí o konkrétnych požiadavkách hasičov, o spolupráci a o tom, prečo bol tento projekt výnimočný.
Tatiana, čím bol pre vás návrh hasičskej zbrojnice výnimočný
Od začiatku som vedela, že to nebude klasický dizajnérsky projekt. Hasiči veľmi presne vedia, čo potrebujú, a majú jasné požiadavky na fungovanie priestoru. Pre mňa to bola výhoda. Vznikal interiér, ktorý sa nerobil pre efekt, ale pre reálne používanie.
Aké priestory ste mali na starosti?
Navrhovala som zasadaciu miestnosť, kanceláriu veliteľa, chodbu a šatne. Každý z týchto priestorov má úplne iné nároky. Od reprezentácie, cez každodennú prevádzku, až po praktické ukladanie výstroja a oblečenia. 
Mali hasiči a obec Skalité konkrétne požiadavky na návrh hasičskej zbrojnice?
Áno, a boli veľmi konkrétne. Požiadavky sme riešili spoločne s hasičmi aj so zástupcami obce. Od začiatku bolo cítiť, že starostovi obce Skalité na projekte skutočne záleží a že mu ide o to, aby boli hasiči spokojní so svojou hasičskou zbrojnicou a aby návrh rešpektoval ich reálne potreby.
Riešili sme napríklad typ stoličiek do zasadacej miestnosti tak, aby vyhovovali vysokému počtu ľudí (vyše 50) aj dlhším stretnutiam, veľmi podstatné bolo vymyslieť vitrínu na všetky ocenenia ktoré DHZ získal, bolo ich naozaj nespočetne a keďže ich už nemali kde dávať, museli staršie historické ceny skladovať na miestach kde ich nik neuvidí. Pri šatniach bolo kľúčové prispôsobiť sa spôsobu, akým priestor používajú. Ukazovali mi jednotlivé druhy oblečenia ako aj výjazdové, každé z nich má iné nároky na uloženie. Niektoré veci musia byť okamžite dostupné, iné musia byť uzatvárateľné. Šatne boli priestorovo menšie a bolo náročnejšie vymyslieť ich tak, aby boli vhodné pre všetkých hasičov.
Ako sa tieto požiadavky premietli do návrhu zasadacej miestnosti?
Bola to výzva. Okrem funkčnosti bolo dôležité zachovať identitu hasičského zboru. V zasadacej miestnosti sme zakomponovali aj sochu svätého Floriána, patróna hasičov. Pre mňa to bol podstatný moment, dizajn nemá všetko prekryť novým, ale má vytvoriť priestor aj pre hodnoty, ktoré sú pre hasičov podstatné, toto platí aj pre interiéry, ktoré dýchajú históriou, symbolikou, netreba sa všetkého starého zbavovať, ale správne s tým vedieť pracovať.
Výrazným prvkom sú vitríny s oceneniami. Prečo mali taký význam?
Ako som už spomenula, hasiči z DHZ Skalité majú množstvo ocenení, pohárov a cien, ktoré doteraz nemali kde dôstojne vystaviť. Preto som navrhla vitríny priamo v zasadacej miestnosti tak, aby boli tieto úspechy viditeľné a prirodzenou súčasťou priestoru. Vitrínu som navrhovala tak, aby esteticky zapadla do priestoru, preto som premyslela presné striedanie a výšky aj podľa toho ako boli priznané preklady, ktoré sú podsvietené. Vitríny z vnútra budú taktiež svietiť jednotlivo a vďaka skleneným poličkám prejde svetlo do celej skrinky, čo vytvorí krásny efekt, ceny hasičov zvýrazni a miestnosti dodá šmrnc.
Pracovali sme s červenou farbou, ktorá k hasičom patrí, no zvolili sme jej vhodný, kultivovaný odtieň. V kombinácii s jemnou bielou a podsvietenými prekladmi vznikol priestor, ktorý pôsobí pevne, reprezentatívne a zároveň funkčne.
Museli ste sa prispôsobovať aj existujúcim prvkom?
Áno, podlaha aj dvere už boli hotové, zachovali sme aj schodisko a zábradlie v chodbe sme len navrhli natrieť do čiernej farby. Pri výbere osvetlenia sme sa museli prispôsobovať technickým obmedzeniam, ale za to sme mohli osvetliť už spomínané preklady a taktiež nasvietiť štruktúrované betónové steny, ktoré sú odolné voči ošúchaniu a zároveň pridávajú na dizajne. V takýchto priestoroch musí interiér aj niečo vydržať, podľa toho som navrhla aj vešiaky, nad ktorými je odkladací priestor a v pŕipade horšieho počasia sa stena jednoducho očistí, kedže je laminát podiahnuty až k podlahe.
Čo vám tento projekt osobne dal?
Pripomenul mi, prečo robím dizajn. Keď vidíte, že návrh má zmysel, že ho ľudia prijali a že sa im páči, je to ten najlepší pocit. Som vďačná za dôveru Dobrovoľného hasičského zboru v Skalitom aj za profesionálnu spoluprácu s obcou. Takéto projekty človeka posúvajú.
Foto: Tatiana Gajdošová
