Ako z vášho pohľadu mesto Žilina vníma problematiku vizuálneho smogu?

V druhej polovici 20. storočia prešla naša spoločnosť výraznými spoločensko-ekonomickými zmenami, kedy sa zmenil aj vzťah mestského interiéru a reklamnej komercie. Napriek nesporným pozitívam najmä porevolučných zmien priniesol komerčný tlak so sebou aj negatíva, a to predovšetkým vo forme zahltenia verejného priestoru prebytočnou reklamou.

Regulácia reklamy v podstate od revolúcie v meste Žilina ako aj v iných mestách Slovenska neexistovala, a ak, tak iba v pamiatkovo chránených územiach. Odkedy som sa v roku 2012 začala zaoberať problematikou vizuálneho smogu, nastalo pár pozitívnych zmien, no zásadný posun, kedy by ste začali vnímať mesto inak, nenastal. Odstránili sa desiatky bilboardov, no pre celkový dojem z mesta je to žiaľ málo. Mesto problém premnoženej reklamy vníma, vždy tu bola aj ochota vedenia mesta komunikovať a hľadať riešenia. Domnievam sa však, že otázka vizuálneho smogu nebola priorita. Chýba systematická práca a kontinuita v politike odstraňovania nelegálnej reklamy. 

Ing. arch. Lucia Streďanská

Ako to vnímajú majitelia budov, reklamné agentúry? Je u nich nejaký posun?

Reklama je neodmysliteľnou súčasťou mestského interiéru. Výrazným spôsobom ovplyvňuje celkové pôsobenie mesta nielen na jeho obyvateľov, ale aj návštevníkov – turistov. Nadmerná koncentrácia reklamy má však negatívny vplyv na celkový dojem a atraktivitu mesta a jej premnoženie vytvára skôr chaos v čitateľnosti parteru. Toto si ešte stále bohužiaľ väčšina majiteľov budov či prevádzok neuvedomuje. Vďaka globalizácii, možnosti cestovať, spoznávať iné krajiny a mestá a de facto porovnávať sa však posun pomaly nastáva a aj u nás. V Žiline vidieť čoraz viac prevádzok s veľmi vkusnou reklamou so štýlovým brandom, ktoré vsádzajú na pridanú hodnotu svojho produktu než na množstvo krikľavej reklamy na svojej fasáde. A to je veľmi príjemný vietor do nášho verejného priestoru. 

Aké sú výsledky vašej práce v tejto oblasti. Čo sa zlepšilo?

Iniciatíva Verejný smog, ktorú som s priateľmi v roku 2012 založila mala hlavný cieľ - vniesť do lokálnej spoločenskej diskusie tému vizuálneho smogu verejnosti a kompetentným. Akoby otvoriť oči a začať vnímať verejný priestor nášho mesta kriticky. Cez diskusie, inštalácie vo verejnom priestore a podobne sa to myslím si podarilo. Práve toto prispelo k tomu, aby som bola v roku 2015 oslovená Ingrid Dolníkovou - vedúcou Odboru školstva, kultúry, športu, cestovného ruchu a miestneho rozvoja participovať na workshope vizuálneho smogu (v spolupráci s OOCR Malá Fatra). Tu začal príbeh Manuálu reklamy Mestskej pamiatkovej rezervácie Žilina, ktorý je od 1. septembra 2019 platným doplnkom Zásad ochrany pamiatkovej starostlivosti pre MPR Žilina a teda má záväzný charakter. Manuál vznikol ako spolupráca mesta Žilina, Krajského pamiatkového úradu a externých odborníkov. Je to silný nástroj, ktorý dáva šancu skultivovať verejný priestor v Mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina. Potrebná je teraz však práve spomínaná systematická práca a spolupráca stavebného úradu s Krajským pamiatkovým úradom pri odstraňovaní nepovolenej reklamy. Vedenie mesta túto myšlienku podporuje a podniká prvé kroky.

Čo by mali samosprávy robiť, aby účinne a odborne riešili problém vizuálneho smogu?

Stanoviť si kvalitu verejného priestoru mesta ako jednu z priorít - a nejedná sa len o vizuálny smog. Problémom sú aj zanedbané povrchy, zničený mestský mobiliár, nepokosené trávniky... To všetko sú mestotvorné prvky, ktoré dotvárajú predstavu človeka o meste a výrazne ovplyvňujú celkový dojem. Inšpirácie ako pristupovať ku regulácii a tvorbe reklamy už existujú. Či už je to náš Manuál reklamy MPR Žilina alebo veľmi kvalitný dokument z Brna Manuál dobré praxe reklamy a označování provozoven. Taktiež vznikli manuály verejných priestorov či už v Hlohovci alebo Prešove. Stačí sa inšpirovať a vyčleniť si vo fungovaní samosprávy popri bežnej agende aj kapacity na riešenie verejného priestoru.

Poznáte Čadcu? Ako mesto Čadca vnímate vy?

Nie veľmi do detailu, no ako negatívnu dominantu Čadce vnímam nárožný obchodný dom v centre mesta oblepený nevkusnou reklamou. To je stavba, ktorú si jednoducho všimnete. A myslím, že sa všetci zhodneme, že to nie je veľmi pekná vizitka mesta. 

Zhruba pred rokom mesto prijalo dokument „Koncepcia umiestňovania reklamných stavieb a reklamných zariadení na území mesta Čadca“. Následne sa urobili stretnutia s reklamnými agentúrami a majiteľmi budov... Čo si myslíte o tomto dokumente?

Spomínaný materiál je veľmi dobre vypracovaný. Je to však, ak to správne chápem, len koncepcia, a teda v tejto forme ju ktokoľvek môže porušovať. Iné by to bolo, ak by bol materiál schválený všeobecným záväzným nariadením. A ak by sa koncepciu podarilo zapracovať do územného plánu mesta v najbližších zmenách a doplnkoch, stane sa záväzným. Ale takýmito informáciami nedisponujem.

Aj žilinský územný plán obsahuje stať o koncepcii umiestňovania reklamných stavieb a zariadení. Stojí tam napríklad zákaz umiestňovania veľkoplošných reklamných stavieb v intraviláne mesta Žilina. Stačí sa po Žiline prejsť a vidíte, že tomu tak nie je. Pointa je, že kompetentní, a teda stavebný úrad - oddelenie stavebného poriadku, by mali dohliadnuť, či sa územný plán neporušuje. Pri ich agende však na ilegálnu reklamu až tak čas neostáva.

Jednoducho kontrola a následne represia. Alebo sa na to pozrieť inak a to cestou pozitívnej motivácie, ako to v najbližšej dobe plánuje aj mesto Žilina. To je cesta, ktorá možno bude fungovať efektívnejšie.

Som však presvedčená, že zmenu treba začať od seba. My sami sme taktiež tvorcami našich verejných priestorov a nášho mesta. Tak si urobme Žilinu a Čadcu príjemnú pre život!

Pani Streďanská, ďakujem za rozhovor

Autor, foto: redakcia