rudy zajacAktuálne pripravujú nové skladby, ktoré vyjdú na vinyle. Zároveň chystá koncert, ktorý bude online...

Žiješ hudbou. Pre tých, čo ťa nepoznajú - kde všade si hral? Na čo si (hudobne) najviac hrdý?

S mojou prvou kapelou KRAKATOA sme odohrali predovšetkým veľa adrenalínových koncertov, veľké nadšenie a veľká snaha a nie vždy top výsledok... to boli ešte 90. roky, keď sme sa všetci učili. S MAD FREQUENCY sme odohrali už viac ako 200 koncertov a veru bolo by z čoho vyberať. Nezabudnuteľný určite ostane náš 100. koncert na námestí pred Kd Čadca v roku 2010 a taktiež aj naše vystúpenia na prestížnom festivale Masters of Rock vo Vizoviciach v roku 2012 a 2016.

Hrdý som určite na to, že ešte stále hráme, to je veľká vec. Patrične sme si to aj užili 22.02. 2020 na našom 200. koncerte v rockovom klube Mlyn vo Vrútkach, kde sme odohrali 60-minútový set ako spomienku na všetky tie odmakané roky a bol to veru veľmi štýlový večer so všetkým čo k tomu patrí.

rudy zajac v

Si rocker. Ktorá kapela ťa zasiahla natoľko, že ju máš v hlave celý život?

U mňa je to jednoznačne METALLICA, bez nej by som nerobil to, čo robím. Samozrejme ešte predtým som sa zacvičoval na kapelách ako TUBLATANKA, CITRON, KATAPULT, TURBO. Keď som však v 1988 roku videl v Budapešti koncert METALLICA ... bolo rozhodnuté: chcem byť v kapele, chcem spievať. Každopádne odvtedy som ušiel kus cesty a tých skupín, ktoré milujem je viac a vôbec to nie je len rock alebo metal. Určite si svoj hudobný život neviem predstaviť bez skupín ako RUSH, TESTAMENT, PARADISE LOST, AC / DC, U2 či DEPECHE MODE.

Vidieť v roku 1988 Metallicu v našich končinách, to muselo byť ako výstrel na Mesiac :) Na Kysuciach, v Čadci bola rocková scéna veľmi slušná, žilo to tu. Teraz som mimo toho diania, ale je to asi iné. Ako to vnímaš ty?

Ak myslíš alebo chceš porovnať počet aktívnych kapiel vtedy a teraz... myslím také, čo hrajú vlastnú tvorbu a aj koncertujú, tak samozrejme, je to veľký rozdiel. Ten najväčší je v tom, že tu na Kysuciach už pomaly nie je kde a ani pre koho hrať. Ti, čo sa o scénu zaujímajú vedia, o čom hovorím. Nechcem tu uvádzať ani mená kapiel, klubov - pubov alebo festivalov, aby som na niekoho nezabudol, ale aj pri minimálnej výške vstupného je veľký problém dosiahnuť zodpovedajúcu kulisu.

Je takýto útlm aj v iných mestách? Je problém v infaštruktúre (kluby) alebo v ľuďoch (nezáujem) ?

mad frequency rozhovorÚtlm badať po celom Slovensku. Ľudia si ešte ako-tak kupovali vstupenky na známych interpretov a skupiny. Akonáhle si nemal festival nabitý veľkými menami, tak nebola šanca dosiahnuť ten správny výtlak u verejnosti. Jednoducho neznáme mená, hoci to boli vynikajúce skupiny, to nijako nevytrhli.

Aby sa to zase nechápalo zle - ľudia, ktorí na akcie prišli boli vždy správne nažhavení a vedeli urobiť skvelú atmosféru a ja si to veľmi vážim. Ak sa mám ale vrátiť zase k nám na Kysuce, musím povedať, že akcie, na ktoré sa vyberá vstupné našinci veľmi v obľube nemajú. A ak by som mal byť už úplne konkrétny tak napríklad podujatia, ktoré organizujem v Turzovke určite nedržia nad vodou Turzovčania. Na koncerte skupiny IMT SMILE, ktorý sa konal v rámci festivalu ROCK BESKYD FEST 2016, mimochodom šlo o 20. ročník, sme si robili takú štatistiku a prišli sme na to, že z 1000 platiacich bolo len 250 Turzovčanov.

Môj postreh, ktorý môže byť chybný: obce sa chcú ukázať a tak robia miestne akcie so známymi kapelami, častokrát bez vstupného. Tých akcií je zrazu všade plno s tak dochádza k určitej inflácii... Môže to byť aj týmto?

Určite áno... pretlak akcií tu určite bol. Častokrát tie akcie mali aj veľmi mizernú dramaturgiu ale nám to tak nejako stačí, hlavne, že je to zdarma. Ale problém je aj to, že ľudia sa už akosi nevedia alebo nechcú baviť a zároveň prijať z tej zábavy aj nejakú pridanú hodnotu. Odniesť si niečo viac či už z koncertu alebo divadla. Neviem, ako to presnejšie vyjadriť, ale konkrétne v našom regióne mi chýba u ľudí chuť objavovať, ísť na kultúrne podujatie aj rozmýšľať aj sa niečo nové dozvedieť a vrátiť sa domov bohatší na duchu.

rudy zajac v2

Tak či onak, tento rok je všetko "na hlavu". Ako to vidíš ty, človek, ktorého kultúra živí?

Je možné, že všetko čo som povedal vyššie už za pol roka či rok nemusí platiť. Ľuďom kultúra chýba, potrebujú ju k životu. Vďaka nej sme lepší, kultúra je svedomím národa... tak som to niekde čítal a je to veru pravda. Prichádzame na to, ako veľmi nám chýba divadlo, film či koncert a čo všetko sme stratili. A hlavne koľko krásneho sme pri ich sledovaní či návšteve zažili a prežili. Zrejme bude veľa vecí úplne inak, ale stretávať a zabávať sa budeme chcieť stále. Verím, že budem opäť organizovať podujatia pre plné kultúrne domy a námestia. Som optimista.

Výborný prístup, držím palce. Čo teraz v rámci hudby chystáš?

Dokončujeme s kapelou naše EP “Keď túlaš sa tmou”, ktoré vyjde iba na vinyle a aktuálne sa usilovne pripravujeme na náš prvý online koncert, ktorý prebehne 28.11. o 21.00 hod v žilinskom Smer 77 klube. Vstupenky na predpredaj.sk. Tentokrát nám je úplne jedno, aké bude počasie, pretože si nás budete môcť vychutnať z pohodlia Vášho domova. Tešíme sa na Vás a veľmi si vážime vašu podporu. Pevné zdravie všetkým!

Tak super, prajem nech je natrieskané :) A tiež si prajme nech znovu hudba "ožije".

Veľká vďaka, lístky sa zatiaľ predávajú super.

Ďakujem za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: