V cestovnom ruchu sa pohybuješ viac ako 10 rokov. Aké boli začiatky a motivácia sa venovať práve tejto oblasti?

V cestovnom ruchu som robil už ako študent na vysokej škole. V tom čase som pracoval pre nemeckú cestovnú kanceláriu. Starali sme sa zväčša o nemeckých klientov, ktorí prišli navštíviť Slovensko. Vtedy som zistil, že Slovensko má obrovský potenciál, ale z veľkej väčšiny je to nevyužitý potenciál. Počas toho obdobia som zistil, že na týchto klientov nie sme dostatočne pripravený. Chcel som sa im ukázať to, čo je na Slovensku pekné a zaujímavé. Samozrejme tým, že som rodený Kysučan a patriot, najviac ma zaujímali Kysuce. Snažil som sa teda kysucký život a prírodu priblížiť ľuďom zo zahraničia, pre nich to bola v podstate exotika.

Neskôr som sa už taký skúsenejší pustil do projektu Sudopark. Bol to projekt, vlastne až také zosobnenenie môjho sna - a to priblížiť život na kysuckých kopaniciach turistom a ľuďom, ktorí chceli spoznať tento spôsob života. Myslím si, že sa to celkom podarilo. Vytvorili sme projekt, ktorý určitým spôsobom urobil reklamu celým Kysuciam.

Minulý rok si rozbehol nový projekt, skús porozprávať aj o ňom.

Nový projekt sú drevenice Živčáková. Je to určitým spôsobom pokračovanie môjho sna. Stále sa pohybujem okolo dreveničiek a pôvodného života na Kysuciach.
Živčáková je samozrejme pre mnohých známe pútnické miesto. Je to ďalší artefakt na Kysuciach, ktorý láka obrovské množstvo turistov. Nadobudol som však pocit, že Živčáková je riešená iba po tej cirkevnej stránke, ale nedáva možnosť a motiváciu ľuďom prísť ostať tu dlhšie. Preto som sa rozhodol pre rekonštrukciu starých dreveníc a vytvoriť tak nové zázemie pre ľudí, ktorí majú záujem stráviť viac času na tomto mieste.

Originalita a nápad u teba nikdy nechýba... 

Vždy snažím o niečo originálne. Tvrdím, že človek by mal vytvárať najmä v cestovnom ruchu niečo iné, nové a nie to, čoho je už v ponuke veľa. Jedna z dreveničiek, ktoré teraz dokončujeme, je robená napríklad z prútia. Je to niečo jedinečné a iné. Myslím si, že takýto štýl ubytovania nebol ešte nikdy použitý v týchto končinách. Prútie ako  prírodný materiál sa využíval viac-menej na interiérové prvky a úžitkové predmety. Nakoniec sme zistili, že chalúpka, ktorá je robená z prútia v kombinácii s drevom, kameňom a inými prírodnými materiálmi, pôsobí minimálne tak príjemne ako tá drevená, ak nie ešte zaujímavejšie.

Máš aj nejaké ďalšie nápady a plány?

Povedal by som, že drevenica Živčáková je skôr taký medziprojekt po tom, čo som odišiel zo Sudoparku. Mám v hlave nový nápad a možno že už od budúceho roku sa začne realizovať.
Opäť je nejakým spôsobom spojený s Kysuckou prírodou a jej krásami. Zmena bude tentokrát v tom, že to už nebude o dreveničkách, ale malo by to byť ešte väčšie priblíženie sa k prírode.
V každom prípade nikdy neodchádzam od myšlienky úniku od civilizácie a o čo najväčšie priblíženie sa prírode.

Horné Kysuce podľa mnohých potrebujú cyklochodník. Čo by sa preto mohlo urobiť?

Túto myšlienku mám už dlho v hlave a zamýšľal som sa nad tým, prečo to nebolo doteraz zrealizované. Malo by to byť spojenie Čadce a  Makova popri Kysuci.  Také predĺženie a prepojenie cyklotrasy, ktorá už bola vytvorená v Bystrickej doline.  Nemusela by to byť len oddychová zóna pre cyklistov, ale možno by riešila aj časť dopravy, pretože ľudia môžu využívať cyklistiku ako spôsob bezpečnej dopravy na bicykloch do blízkych miest ako je Čadca a opačným smerom do Turzovky a Makova. Doprava by sa tak mohla určitým spôsobom odľahčiť. Tento projekt sa už preberal asi vo všetkých formách, ako by to mohlo byť, len stále chýba samotná realizácia.

Ďakujem pekne za rozhovor.

Prútená drevenička