Občanov, ktorí pre systém boli nepohodlní, režim kruto potrestal a výnimkou neboli ani občania Kysúc. O totalite a jej zločinoch treba hovoriť. Sloboda skutočne nie je samozrejmosť.
Boli to členovia rodín alebo naši susedia. Obete komunizmu mala každá obec a mesto na Kysuciach. Múzeum obetí komunizmu nedávno publikovalo mapu, kde je možné si pozrieť v jednotlivých obciach zoznam obetí režimu i kategórie obetí (odsúdení, odvlečení do gulagov, internovaní rehoľníci a ďalší.)
"Nedávno publikovaná Mapa obetí komunizmu, ktorú na svojej stránke zverejnilo Múzeum obetí komunizmu v Košiciach veľmi názorne dokumentuje rozsah komunistických represálií, ktoré v najostrejšej forme zasiahli slovenskú spoločnosť práve v závere 40. a začiatkom 50. rokov minulého storočia. Vďaka podrobnému popisu sa z nej dozvedáme i konkrétne mená perzekvovaných. Obete totalitného režimu tak vystupujú z anonymity a udalosti dostávajú konkrétnu tvár," hovorí historik Martin Turóci.
Ako sa s mapou pracuje: vyberte Žilinský kraj, v katalógu vyberiete kategórie, napokon dáte tlačítko Zobraziť.
Pozrite si mapu obetí komunizmu
Odsúdení občania
Výročie komunistického prevratu
Vo februári sme si pripomenuli 76. výročie od komunistického prevratu. „Komunistický prevrat vo februári 1948 na Slovensku riadil Gustáv Husák, predseda Zboru povereníkov a člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, s podporou komunistami ovládanej politickej polície – ŠtB. Podieľal sa tak na likvidácii parlamentnej demokracie a politickej plurality a zodpovedal za ľudské obete a zmarené talenty,“ uvádza Ústav pamäti národa. Nad hrobom Gustáva Husáka sa v januári tohto roku boli klaňať a uctili si ho poprední predstavitelia vládnej koalície.
Čo boli tábory nútenej práce?
Trestného činu podľa platných zákonov sa síce nedopustili, ale pre režim boli nepohodlní. Do táborov nútených prác boli okrem iného posielaní tzv. politickí rozvratníci, o ktorých Múzeum komunizmu uvádza:
„Osoby, ktoré svojou činnosťou ohrozovali výstavbu hlásaného ľudovodemokratického štátu, verejnú bezpečnosť, pokoj a poriadok alebo úmyselne rozvracali verejné zásobovanie a hospodársku konsolidáciu štátu – rozvratníci (hodnotili ich podľa triedneho hľadiska: letákové akcie, divadelné predstavenia, kázne v kostoloch, šírenie poplašných správ, sabotáže, propaganda proti znárodňovaniu atď.) O ich zaradení rozhodovala osobitná komisia na návrh okresnej zisťovacej komisie, ktorej členom sa stal aj prednosta príslušnej odbočky štátnej bezpečnosti.“
Niekoľko údajov: z Turzovky bolo v takýchto táboroch 11 osôb, z Čadce 36 osôb, z Oščadnice 12 osôb, zo Starej Bystrice 8 osôb.
Občania poslaní do táborov nútených prác
Kto boli internovaní rehoľníci
Išlo o rehoľníkov, ktorí zo dňa na deň stratili nielen občiansku, ale aj ľudskú dôstojnosť. Rehoľníci boli internovaní v centralizačných kláštoroch, kde bol väzenský režim – zamrežované okná na budovách kláštorov a ostnaté drôty. Objekty boli strážené strážou so psami. Ak rehoľníci režim porušili, boli trestaní samoväzbou.
Niekoľko údajov: Podľa mapy bolo 7 internovaných rehoľníkov v Rakovej, v Skalitom boli traja, rovnako vo Svrčinovci boli traja, vo Vysokej boli dvaja a v Čiernom jeden.
Internovaní rehoľníci
Vyšiel zborník o perzekúciách na Kysuciach
Mapa do značnej miery nadväzuje a dopĺňa tematicky podobné aktivity realizované na Kysuciach v minulom roku. V januári 2024 vyšiel zborník, ktorý podrobnejšie mapuje perzekúcie na Kysuciach.
"K problematike perzekúcií v období komunistickej totality sa v Čadci podarilo zorganizovať odborný historický seminár, výstavu na pôde Kysuckého múzea a koncom roku i edíciu zborníka, v ktorom sú perzekúcie v období komunizmu zmapované podrobnejšie," dodáva M. Turóci.
Viac o zborníku sa dozviete v článku Nová kniha mapuje perzekúcie Kysučanov počas komunistickej totality v rokoch 1948 − 1989
autor: redakcia
foto: prvomájové zhromaždenie 1948, archív Kysucké múzeum
