V našich končinách doteraz nebolo zvykom dať si robiť dizajn od interiérového dizajnéra, ale začína to byť stále viac a viac štandardom. Prečo si myslíte, že to tak je?

Je to podľa mňa hlavne kvôli tomu, že si ľudia začali uvedomovať to, čo je dôležité v interiéri. Nemajú predstavu o tom, čo všetko existuje a čo môže byť zahrnuté v interiéri a tým pádom hľadajú niekoho, kto im bude vedieť poradiť a nebudú potom musieť robiť prerábku prerábky o niekoľko rokov. Vytvorí sa priestor, ktorý bude nadčasový, funkčný, prakticky a s nápadmi, ktoré by ich samých nenapadli, pretože predsa len sa nevenujú pravidelne tomuto oboru a nevidia to, čo vzniká každým rokom. V dizajne sa stále niečo mení, stále vzniká niečo nové. Nové technológie, nové materiály, ktoré sa dajú použiť v interiéri...

Mnohí si myslia, že najlepším dizajnérom je Google a Pinterest...

Toto je to najhoršie, čo sa mi môže stať - keď príde klient s tým, že mi pošle najčastejšie z Pinterestu nejaké video aké sú nejaké super elektrické veci v kuchyni. Klient si však neuvedomuje, koľko napríklad taký elektrický výrobok stojí, že by to stálo možno viac ako celá kuchyňa, prípadne sa to nedá použiť na konkrétnom mieste alebo by sa musela úplne zmeniť inštalácia. Každý návrh závisí od toho, aká je tam dispozícia, koľko chce klient do toho investovať, akú má predstavu o tom, čo sám chce… potom vzniká design šitý na mieru pre toho konkrétneho klienta.

Každý potrebuje niečo iné a nie vždy to, čo vidí prvýkrát na Pintereste alebo na Googli je to, čo potrebuje - aj keď to vyzerá, že to je pekné, funkčné, zaujímavé a že to ešte nevidel, neznamená to hneď, že to tam musí mať a že to je ideálne pre toho klienta. Preto si treba vždy vypočuť klienta: čo chce, čo potrebuje a vysvetliť mu funkčnosť, praktickosť jednotlivých vecí v interiéri, aby to do seba zapadlo.

Ako ste sa rozhodovali, či budete dizajnérkou?

Keď som prišla k interiérovému dizajnu, mala som asi 11 rokov a zariaďovala som byť môjmu otcovi a vtedy som začala mať v sebe to nadšenie pri výbere nábytku, farieb, tapiet a všetkého rôzneho ostatného. Neskôr, keď som už bola pri rozhodovaní sa akú si vyberiem strednú školu, tak som veľmi chcela ísť na interiérový dizajn, ale rodičia stále chceli, aby som bola pani doktorka alebo právnička. Ja som chcela fungovať kreatívnejšie. Odmala som tvorila.

Potom som išla na vysokú školu do Prahy, ale predtým som chodila na bilingválne gymnázium do Čadce, kde som sa naučila plynule anglicky, co mi neskôr otvorilo ďalšie možnosti.Stále som si za tým stála a interiérový dizajn som vyštudovala v Prahe na Art and Design Institute. Tam som mala svoje prvé projekty, kde sa začalo odrážať moje ja...

Vaše dizajny alebo vaša práca je aj v zahraničí...

Zatiaľ to tak vyzerá, že to začne, pretože aktuálne som ukončila štúdium showroom design kurzu v Miláne a idem sa tam na nejakú dobu presťahovať. Samozrejme, slovenskí klienti sú moja priorita, ale tam chcem začať vytvárať svoje projekty, pretože to je to, odkiaľ vietor fúka...

Potom chcete priniesť skúsenosti aj k nám na Kysuce.

Určite a hlavne to, že v Taliansku sa úplne inak funguje s materiálmi a s použitím materiálov, pretože Taliani sa neboja použiť materiál inak, pretože ani klienti sa toho neboja. Tam sa dizajnéri neboja púšťať do vecí, ktoré sú tu na Slovensku mimo štandardu a to sa mi na tom veľmi páčilo, pretože tá funkčnosť a praktickosť sa zachováva a to je vždy mojou prioritou, ale používajú iné materiály, ktoré na Slovensku ešte nepoznáme. Keď som bola na tom kurze, tak sme spoznali nový materiál, ktorý práve tam vznikol. Páči sa mi aj to, ako sa začína premýšľať o dizajne na recyklácii. S recykláciou a s opatrnejším používaním prírodných materiálov a zachovaním toho, aby aj s prírodou bolo šetrnejšie zachádzané pri interiéroch...

Keď sa vrátime na Kysuce - asi neodmietnete napríklad redizajnovať dvojizbový byt na Kýčerke?

Samozrejme, že nie. Urobila som ich na Kýčerke zatiaľ tri a jeden štvorizbák. Neodmietam žiadnych zákazníkov, pokiaľ je ten projekt zaujímavý, pokiaľ klient sa nebojí nechať ma pracovať. Som veľmi rada, keď klient je otvorený mojim názorom. S klientom si vždy stanovím, že úprimne poviem, ako niečo má či nemá vyzerať. Vypočujem si klienta a snažíme sa nájsť spoločnú cestu. Preto nemám problém robiť aj na Kýčerke alebo Žarci.

Keby niekto povedal, že chce napríklad rustikálny nábytok...

Pokiaľ by chcel klient rustikálny nábytok, určite by som mu vysvetlila pre a proti rustikálneho nábytku, pretože pokiaľ chce niekto stráviť viac času pri upratovaní v interiéri a ten klient nemá veľa času, tak preňho rustikálny nábytok nie je ideálny. Vždy keď klient príde za mnou s niečím tak sa snažím vysvetliť, čo je pre a proti. Argumentom sa snažím toho klienta posunúť k tomu, aby ten jeho priestor bol čo najpraktickejší a aby nebol otrokom domácnosti.

Púšťate aj do iných projektov, napríklad ste navrhovali fasádu pre Rezidenciu Centrum (bývalý hotel Centrum) v Čadci.

Rezidencia Centrum v Čadci bola pre mňa veľká príležitosť, keďže som odtiaľto a je to veľmi pekná budova. Rada sa púšťam aj do fasád, pretože je to niečo, čo je vidno zvonku, prácu treba prezentovať aj z exteriéru. Aj to je pre mňa veľmi zaujímavé. Keď som navrhovala fasádu na Rezidenciu Centrum, snažila som sa tiež vyberať farby aby boli zemité, aby spĺňali to, čo požadoval klient a hlavne aby budova vyzerala nadčasovo a stále pekne, čo si myslím že sa podarilo. Myslím, že každému sa veľmi páči tá farba fasády, teda minimálne mne.

Čo sa týka ďalších výziev, celkom zaujímavou témou môže byť kancelária alebo obchodné priestory...

Nedávno som robila veľmi zaujímavú kanceláriu. Bolo to v Žiline, nová STK - tam som navrhovala kanceláriu pre jednu firmu a snažila som sa vtedy prepojiť exteriér s interiérom. Pokiaľ viete, ako vyzerá nová STK v Žiline, je to naozaj veľmi zaujímavý exteriér, má takú červenú konštrukciu, ktorú som sa snažila previesť do interiéru. Vždy, keď tvorím kanceláriu snažím sa, aby ten priestor pre zamestnancov, ktorí tam budú pracovať bol príjemný, osviežujúci, aby sa zamestnanec v tom interiéri necítil pracovne zaťažene. Snažím sa vytvoriť tam oddychové zóny, kde môžu mať zamestnanci pauzu na kávu s tým, že sa odosobnia od priestoru, kde pracujú. Mám veľmi rada komerčné priestory, verejné priestory a kancelárie, pretože je to iné, ako vytvárať domovy. Pri tom, kde človek býva musíte uvažovať nadčasovejšie, strohejšie čo sa týka farieb a keď už tvoríte priestor, kde sa človek nenachádza nonstop, tak sa môžete viac vyhrať s niektorými vecami, s ktorými nie sú ľudia otrávení.

Keď sa vrátime ešte ku klasickému navrhovaniu interiéru v byte - s akým rozpočtom musí klient počítať?

Klient mi už väčšinou rovno povie aký má rozpočet, prípadne, keď sa spýtam, či to môže byť viac, nejaká stredná cesta alebo či ideme úplne low budget. Podľa toho sa snažím aj ten priestor už pri navrhovaní a modelovaní vytvárať, pretože keď už modelujem priestor v mojom počítači a najskôr v mojej hlave, tak musím už vedieť zhruba, že keď tam budem používať tieto materiály a budem robiť takýto nábytok do stropu, tak to bude drahšie, ako keď ten nábytok do stropu nebude. Keď mi klient povie, že ideme úplný low budget, čo sa stáva hlavne keď robím napríklad byty do prenájmu, chceme, aby tie byty boli funkčné, aby boli odolné voči tým, čo tam budú bývať, ale zároveň nechceme do toho príliš investovať.

Keď to mám porovnať, najčastejšie na Slovensku tvorím takú strednú triedu, čo sa týka investovania do interiéru. Ľudia nechcú investovať príliš veľa peňazí do interiéru, keďže väčšinou sa stavia, čiže veľa peňazí sa investuje do hrubej stavby a potom už ostáva menej na ten interiér. Vtedy si klient začne odsekávať to, čo by chcel v interiéri a vtedy to začne. Robievam jednu vec – navrhnem to tak, ako chcem a potom poviem klientovi, že ostaneme pri tomto dizajne, ale zmeníme materiál, tým pádom sa na dizajne nezmení v podstate nič, možno len trochu na tej funkčnosti.

Usudzujem, že najradšej pracujete, keď je nábytok na mieru... nie je trochu problém nájsť dobrého remeselníka?

Našťastie sa mi podarilo nájsť úžasných stolárov, ktorí sú takí „moji“. Sú to stolári, ktorých som si aj ja tak trochu naviedla na niektoré cesty, ktoré používam ja. Povymýšľala som si niektoré typy úchytok, ktoré nie sú viditeľné, ale sú tam. Mám rada, keď sa remeselník nebojí nových vecí a nie je taký, že by nerešpektoval môj názor. Stretla som sa s mnohými remeselníkmi, ktorí nerešpektujú môj názor kvôli tomu, že mám 25 rokov a nemám toľko skúsenosti ako oni. Niekedy mám pocit, že opak je pravdou. Vždy sa snažím nájsť remeselníkov, ktorí sú otvorení novým veciam, neboja sa nových vecí a pokiaľ si človek vie nájsť správneho remeselníka, ktorý mu nebude na všetko hovoriť nie, tak ten interiér dopadne vždy dobre. Pokiaľ začnú remeselníci hovoriť, že sa niečo nedá, tak ich vymeňte.

Čo by ste chceli odkázať Kysučanom?

Je toho veľa čo by som odkázala, ale nakoľko sa stretávam najviac práve tu na Kysuciach so sivým výberom podlahy, rada by som odovzdala jednu všeobecnú radu: aby sa pri výbere materiálov v interiéri snažili siahať po prirodzených farebných odtieňoch, nakoľko sa veľmi často stretávam pri rekonštrukciách práve v našom regióne so sivými odtieňmi podláh v interiéri a často k tomu kombinujú následne aj dvere. Čím si podpisujú dobrovoľne nenadčasový interiér s problémom kombinovania ostatných prvkov v interiéri. Odkázala by som, aby sa nebáli investovať do dizajnu, pretože ich domov potom môže byť oveľa jednoduchší na fungovanie, praktickejší a krajší.

Ďakujem za rozhovor.

• Ďalšie projekty Tatiany Gajdošovej nájdete na webe www.homeupdesign.sk. Tel: +421 918 123 132, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.