Román Deti vojny-povojny: Vierka bol uvedený do života pred necelým mesiacom. Kniha Tomáša Galierika vzbudila záujem, preto prinášame rozhovor s autorom.
- Tomáš Galierik ako spisovateľ debutoval fantasy knihou Linda a kľúč od Andary (2021). Nasledovali úspešné knihy Filmové miesta (2021), Filmové miesta 2 (2022), spolu tvoriace kolekciu Filmové Slovensko. V knihe Miesta zločinu a tragédií (2023) sa zameral na temné dejiny Slovenska a udalosti, ktoré sa do pamäti regiónov zapísali krvavo a bolestivo.
Ako ťa napadlo napísať knihu z obdobia 2. svetovej vojny vojny, ktorá sa odohráva v Čadci?
Dôvod prečo kniha vznikla treba hľadať v mojej predchádzajúcej knihe. V nej som sa venoval miestam tragédií a masakrov. Niekoľkokrát som sa dostal pri hľadaní zaujímavosti z regiónov a dejín aj domov na Kysuce. Postupne sa mi do vedomia aj poznámok nabaľovalo niekoľko námetov a ak k tomu pridám aj pamäte starého otca a rozsiahlejšiu etnológiu, dávalo mi to jasne najavo, že tu niekde treba hľadať príbeh ďalšej knihy. Možno v prvé dni ešte nebolo jasné či to bude náučná literatúra alebo beletria, no len čo viac zdrojov sa viac a viac približovalo k deťom a k tomu, čo si naši starí otcovia tiež pamätali ako deti, vedel som, že to bude príbeh očami detí.
Veľmi dôležitým dôvodom prečo kniha vznikla a nemožno ho vynechať je fakt, že mnoho zaujímavostí sa s Čadcou spája, ale neexistuje výrazný záujem o zvýraznenie histórie. Jej vyzdvihnutie. Alebo vyzdvihnutie Čadce v kontexte dejín. Sú miesta, ktoré usilujú o zaujímavú históriu a musia prikrášľovať. Čadca má pritom mimoriadne zaujímavé dejiny a nevie sa o tom. Je to nesmierna škoda, pretože mesto môže zápasiť v oblasti turizmu o návštevníka a uniká mu návštevník so záujmom o historické zaujímavosti. Samotné mesto ma pritom šancu zaujať aj návštevníka z iného regiónu. Sám vidím ak sa pokúšam o meste a jeho zaujímavostiach hovoriť, že sa dlhodobo nepracuje s takými udalosťami, ktoré v knihe spomínam a majú oveľa väčší rozsah a význam ako len ten miestny a regionálny. Je to škoda.
Príbeh Vierky je fiktívny, ale udalosti o arizácii a deportáciách popisuješ až chronologicky presne. Pre niekoho bude pri čítaní ťažké sa pozrieť pravde do očí. Ako si pracoval s faktami? Sú ešte aj ďalšie udalosti a reálne postavy, ktoré si do knihy nedal?
Reálnych postáv je viacero. Aj mien rodín, ktoré prevádzkovali obchody, žili, alebo zmizli. Tiež niekoľko jednotlivcov. Medzi nimi takí, ktorých význam je ďaleko za hranicami Kysúc. Prechádzka mestom a spomienka na to, ako to vyzeralo pred vojnou, je vysoko pravdepodobná u každého, komu by tá situácia prišla ľúto, alebo by mal odvahu sa nad tým zamyslieť. Otec hlavnej hrdinky sa tak prejde po meste a spomína ešte v nepokojných rokoch. Mnohí si museli tie vážne zmeny uvedomiť možno skôr, ale nedalo sa ich prehliadnuť ešte cele roky potom. Mrzelo by ma, ak by sa jedna informácia v knihe podľa nejakého všeobecného tradovania a zdrojov odohrávala inak ako v knihe. Snažil som sa tak dosiahnuť čo najautentickejší pohľad. Po tak dlhom čase je to trúfalosť a nemožno čakať dôkladnú rekonštrukciu. Každá historická a regionálna zaujímavosť z archívov, pamätí a kníh, ktorá mala význam a pokrývali ju ďalšie zdroje, si to miesto v knihe pýtala. Niektoré si možno nechám do budúcnosti.
Dej knihy by mohol pokračovať až do jej dospelosti. Nasledovalo zoštátnenie, kolektivizácia, neskôr okupácia. Bude mať kniha niekedy pokračovanie?
Tu vchádzame asi na tenký ľad. Tento príbeh by to pokračovanie mať naozaj mohol. To obdobie, čo prišlo potom, však nebude mať svoje spracovanie. To všetko, čo sa dialo potom, precízne spracovali po 89 roku mnohí historici a nie len slovenské organizácie študujúce zločiny komunizmu a dobu po 1968. Máme však medzi nami zástancov všetkého z tej doby alebo tej doby samotnej, vznikali len knihy a filmy vychvaľujúce jeden názor, hoci zároveň máme medzi sebou aj mnohých potomkov obetí tej doby. Kniha z tej doby by veľmi rozhádala ľudí a prišla by vlna zlosti aj emócii. Neviem si to predstaviť.
Chápem. V dnešnej dobe sa pravda neuveriteľne relativizuje, podlieha inflácii. Verím, že sa raz aj s týmto vnútorne vysporiadame. Vráťme sa ku knihe. Rozmýšľal som nad časťou o stovkách lietadlách, ktoré prelietavali nad Čadcou. Prečo si túto udalosť dal do knihy? Je za tým nejaká reálna udalosť?
Je potrebné nazrieť na mapu a morfológiu krajiny. Dnešná D1 viac menej kopíruje dôležitú trasu a v nej veľké mestá. Obloha nemá prekážky v kopcoch a údoliach, ale letecké koridory spojeneckých náletov ovplyvňovali ciele aj hranice. Lietadlá nad Kysucami vylietavali z Nemeckej ríše (obsadeného Poľska, ktoré si Nemci a Sovieti po dohode rozdelili) alebo nad Kysucami do ríše vstupovali. Lietadlá bombardovali strategické podniky, železničné uzly. Možno aj preto prelietavali nad nami, že to bola vhodná trasa medzi základňami v južnej Európe a Britániou. Mohla za tým byť aj slabšia protivzdušná obrana a relatívny pokoj na oblohe pre posádky aj pilotov. Slovensko bolo spojencom Nemecka a pre tie lietadlá sme boli nepriatelia. Naše zbrojovky a rafinérie ostatne boli cieľom takých náletov. Na Kysuciach priamo žiadne bombardovanie neprebiehalo. V príbehu je však prelet lietadiel dôležitý a samotná obálka sa ho týka.
O tvojej knihe sa hovorí, bol si v TV, všimli si ju médiá. Aké sú ohlasy?
Zatiaľ veľmi milé. Záujem o knihu je vidieť, vidia ho aj v niektorých kníhkupectvách, v médiách. Je fajn pre autora vedieť, že v knihe obsiahol očakávanú tému, aj nejaké to poznanie neznámeho. Samozrejme ohlasy prichádzajú aj také, ktoré sa netýkajú knihy. Teší ma každá odozva.
Kniha sa venuje téme a dobe, o ktorá je stále aktuálna. Aký je je odkaz pre súčasnosť?
Určite by sa ich našlo viacero. Medzi nimi môže byť aj pripomienka, že vláda jedného názoru a jemu podriadené zákony dokážu zničiť viac ako sa dá popísať v stovkách kníh.
Chodievaš na Kysuce? Aké miesta tu máš rád?
Ak by bola príležitosť skrátiť vzdialenosť, alebo využívať priamu leteckú linku, som tam častejšie. Z miest najobľúbenejších sú to určite lesy a konkrétne miesta v Bystrickej doline. Ale teraz, keď sa ma niečo také niekto spýta, určite aj Kysucká knižnica. Za jej fungovaním stoja neuveriteľní a obetaví ľudia. Je tam pokoj, teplo, bezpečne, nešmýka sa a vôkol vás sú príbehy a poznatky z celého sveta.
Ďakujem za rozhovor.
Rozprával sa Peter Kolembus
Autor: redakcia
