Cieľom bolo Trojmesto - súmestie Gdyňa, Gdaňsk a Sopot. Ján zvládol cestu za štyri dni.
Ján Bobčík začal cestu s kamarátmi, spolu prešli z Čadce do Zakrzowek. Na druhý deň pokračoval sám, dostal sa do Krakova a pokračoval v náročnej ceste v horúčavách. "Ďalej ma čakalo iba šliapanie dlhými rovinami a vysokými teplotami. A všetko to trápenie umocňovalo aj to, že trať som si vybral mimo mestá a obce, kde boli úzke cesty bez krajníc a povolená rýchlosť 90km/h. Doteraz, keď sme prechádzali cez obce, každá mala vybudovaný cyklochodník, avšak mimo obcí nebolo nič. Bolo vážne nebezpečné, keď vás v tesnej blízkosti obiehajú kamióny v plnej rýchlosti."

Tretí deň taktiež prebiehal počas náročných vysokých teplôt, ktoré opísal takto: "Na obed boli teploty opäť vysoké, ale po ceste som mal jednu priehradu, ktorá ponúkala príjemné schladenie. Tam som si namočil uterák a omotal som si ho okolo krku. Ako mi tak vial za chrbtom, pripadal som si smiešne, ako superman na bicykli, ale nevadilo mi to, lebo veľmi mi to v tých vysokých teplotách pomohlo sa schladiť. Tento môj malý patent vydržal tak pol hodiny, potom som ho musel opäť namočiť, ale s tým mi vždy ochotne pomohli domáci, ktorých som oslovil na záhrade. Každého som sa pýtal, či takéto teploty majú každé leto. Jedni odpovedali áno, iní, že takéto leto ešte nemali."
Podvečer sa dostal do Warszawy, na cestu do Gdaňska využil vlak, odtiaľ išiel do Sopotu a ďalej do Gdyne. Na Kysuce sa vrátil vlakom.
Jánovi sme o jeho dobrodružnej ceste položili niekoľko otázok.
Cesta k Baltskému moru nebola tvoja prvá. Čo bolo predtým? Ako si sa dostal k takémuto typu turistiky?
Prvé výlety takéhoto typu sme s kamarátom absolvovali ešte na strednej škole. Od mala bicyklujem, pamätám si, že aj na základnej škole som bol v krúžku cyklistiky so staršími chalanmi kedy sme chodili niekoľko kilometrov do susedných dedín a pomaly sme vzdialenosť zvyšovali. Potom som sa s kamarátom rozhodol, že si urobíme výlet s prespaním na jednu noc a postupne boli z toho výlety na viac dní.

Ktorá bola tvoja prvá väčšia cesta?
Prvá väčšia cesta bola na mohylu v Brezovej pod Bradlom, cestu tam sme naplánovali cez Českú republiku, prespali sme na mohyle a späť sme išli cez Slovensko. Potom sme sa vydali na cestu okolo Slovenska, ktorú sme plánovali čo najbližšie k hraniciam s tým, že niekde sme prešli aj cez hranice. Neskôr sme išli do Rumunska prejsť Transalpinu a Transfagarašan. Potom som sa išiel pozrieť k moru na juh do Chorvátska.
Prečo si sa rozhodol ísť k Baltskému moru?
Spomínal som kde už sme sa vybrali, preto som rozmýšľal tak, že na východ od Slovenska som bol, na juh taktiež, a tak som sa rozhodol, že pôjdem na sever. A jedným z miest, ktoré som tým smerom chcel navštíviť bolo Gdaňsk. Boli tam aj iné možnosti, ale keďže si nemôžem dovoliť čerpať toľko dovolenky na takéto moje výlety, tak som to ukončil tam.

Čím je Poľsko pre cyklistu zaujímavé? Bolo tam nejaké prekvapenie?
Pre cyklistu zo Slovenska môže byť zaujímavé mesto Zakrzowek, kde sú v starom lome urobené bazény, je to relatívne blízko a môžete si tu zaplávať a oddýchnuť si. Celkovo je tam pekné prostredie. Ďalej boli veľmi pekné cyklotrasy až hore na pláži pri mori, kde cyklotrasa viedla miestami plazou, miestami borovicovým lesom, ktorý bol v tesnej blízkosti mora a miestami cez mesto, kde viedla oddelene popri hlavnej ceste. Prekvapením boli možno úzke cesty bez krajníc, ktoré viedli mimo obcí a miest. Ale možno som si za to mohol sám, ze som sa vybral takou trasou a nie inou.
Ako sa ti lepšie jazdí - sám alebo v skupinke?
Nedá sa povedať, čo je lepšie. Bol som aj tak, že sme išli viacerí kedy je tá cesta veselšia, možno vtedy nemáte taký strach, keď ste ďaleko od domova a iba na bicykli. Aj keď idete sám, tak to má svoje čaro. Keďže v mojej práci som každodenne v styku s inými ľuďmi, rád som chvíľku sám len so svojimi myšlienkami. A taktiež je ťažké nájsť viacerých s rovnakou výkonnosťou, nemusíte sa nikomu prispôsobovať a idete si svojím tempom.

A čo ísť pešo? Nemáš nejakú turistickú výzvu?
Mám rád beh aj turistiku. Taktiež som sa chystal na rôzne stovky, ktoré sa konajú na Slovensku, ale zatiaľ som si na to neurobil čas. Verím, že raz ten čas príde.
Vráťme sa ešte k bicyklom. Na čo je dobré nezabudnúť pri plánovaní dlhšieho tripu?
Je tam toho viac. Ja vždy počítam aj s plánom B. Treba si zbaliť niečo na jedenie a na pitie lebo sa môže stať, že obchody a reštaurácie budu zavreté, pretože je aktuálne nejaký sviatok, alebo sa budete presúvať aj niekoľko kilometrov miestom kde nikto nežije a nebudete si mať ani od koho vypýtať vodu. Vždy mám aj automapu, keby sa mi vybil mobil alebo sa s ním niečo stalo. Taktiež je dobré mať powerbanku, aby vám mobil vydržal čo najdlhšie a dobíjať ju vždy keď sa dá, napríklad keď ste niekde na obede.
Samozrejme, nemôžem zabudnúť na opravný set v prípade keby sa mi stalo niečo s bicyklom. Veľmi dôležitá je lekárnička, keby sa vám niečo stalo alebo by bolo treba pomôcť niekomu druhému. Niečo na hygienu a druhé oblečenie, dá sa síce ísť aj niekoľko dní v jedných veciach, ale je to "hardkor".
Treba mať svetlo vpredu a vzadu, stane sa, že budete šlapať v noci, keďže niekedy cez deň sú hrozne vysoké teploty. Netreba zabudnúť na spacák alebo niečo na spanie, pretože nie vždy sa vám podarí zohnať ubytovanie a niekedy ho v podstate ani nehľadáte z rôznych príčin. Všetky tieto požiadavky treba minimalizovať, myslím váhovo, pretože všetko toto sú kilá naviac, ktoré s vami poveziete.
Ako si naplánovať samotnú cestu?
To je jednoduchšie. Na mape si pozriem bod A, z ktorého idem a bod B, do ktorého sa chcem dostať a popri tom si pozriem či nie je niečo zaujímavé čo by stálo za to vidieť. Ale nedávam si veľké zachádzky od plánovanej trasy. Ak sa dostanem aj na nejaké zaujímavé miesto, tak sa tam dlho nezdržiavam lebo vám ide čas. Ale ak mi trasa ide cez rieku, tak sa pozerám či tam je most alebo kompa. Raz v Maďarsku sme takto prišli ku kompe, ešte k tomu bola na druhej strane rieky a bola to veľká zachádzka k mostu.
Ďakujem za rozhovor.
zhováral sa Peter Kolembus