Miroslav Mareček nás v tomto rozhovore zavedie do sveta včiel a drevorezby, kde sa prelínajú jeho vášeň pre prírodu, remeslo a ekológiu.
Zistíme, ako sa po dlhých rokoch opäť vrátil k včelárstvu, prečo začal pracovať s drevom, a aké inovatívne úle dnes vytvára pre svoje včely. Miroslav nám tiež prezradí, aké produkty zo včelieho vosku vyrába jeho manželka, a ako sa obaja venujú api-terapii, ktorá prináša liečivú silu včiel do každodenného života.
Ako si sa dostal k včelárstvu?
Prvé včely som mal už v deväťdesiatych rokoch na samote u mojej babky, v osade U Šustka. Uhynuli mi, keď som sa začal venovať rekonštrukcii domu v Rakovej a na ostatné záľuby mi nezostával čas. Za tie roky sa život posunul ďalej. Teraz máme pri dome veľkú záhradu a ja mám viac voľného času. Preto som sa po dvadsiatich piatich rokoch rozhodol postaviť včelín a vrátiť sa k práci so včielkami. Včelín slúži ako api-domček, kde je možné si poležať priamo na úľoch a aj ako sušiareň bylín. Je to čarovné miesto nádherne prevoňané vôňou včielok a sušiacich sa byliniek.
Okrem iného si začal robiť s drevom. Čo ťa na tejto práci baví?
Od malička som vyrastal u babky, v lone prírody. Sekerka, nožík a pílka boli moje najmilšie hračky. Ako kutil si viem z dreva čo-to vyrobiť. Ale pokukoval som aj po rezbárstve. Hlavný impulz mi dal pán rezbár Kadura, s ktorým som sa pred pár rokmi zoznámil. To on mi radil, ako začať. Skúšal so vyrezávať z klátov rôzne stolčeky, busty, svadobné lyžice, erby a tabule, rôzne darčeky pre rodinu a priateľov. Najviac ma však zaujalo vyrezávanie včelích klátov.
Si vyštudovaný strojár. Predpokladám, že kus technológie dávaš aj do tvojich úľov. Čím sú zaujímavé? Kde berieš inšpiráciu v tvorbe úľov?
Inšpiráciou je pre mňa slnko. Najradšej vyrezávam jeho obraz do dreva v rôznych podobách dobrosrdečných starčekov alebo aj v protipóle so spiacim mesiacom. Včielky vlietajú do otvorených úst deduška a kŕmia ho nektárom a peľom. Zároveň jeho útroby vytvárajú pre ne bezpečný včelí domov.
Ľudia na včeľom kláte najviac obdivujú jeho figurálnu výzdobu, ako vyzerá zvonka. Včelára ale predovšetkým zaujíma, ako je postarané o včielky, ktoré ho obývajú. Pretože som včelár, snažím sa skĺbiť obe tieto vlastnosti. Figurálny úľ je potom ozdobou včelnice a zároveň jeho obhospodarovanie je jednoduché.
V dutine klátu sú vyberateľné rámiky a zadná stena je presklená. Včelár tento úľ obvykle využíva na prezentáciu života včiel. Návštevníci včelnice a hlavne deti sa tomu veľmi tešia.
Viem, že manželka začala vyrábať voskové vrecúška na chlieb a iné včelie výrobky. Porozprávaj mi o nich.
Áno, manželka začala vyrábať voskové obaly na potraviny, vrecká a obrúsky, ktoré majú názov Včelí darček. Na bavlnenú látku nanáša voskovú zmes, ktorá mení látku na pevný antibakteriálny obal. Hlavným prínosom voskových obalov je, že predlžujú životnosť potravín v našich domácnostiach. My do nich balíme takmer všetko jedlo. Napríklad chlieb a pečivo, zeleninu a ovocie, syry, orechy. Žena prikrýva voskovými obalmi rôzne cestá a nádoby so zvyškami stravy alebo kúskami ovocia a zeleniny. Keď ideme na výlet, balíme si do nich desiatu. Neplytváme jedlom, šetríme prírodu a znižujeme spotrebu plastov. Sú veľmi ľahko udržiavateľné a dobre skladné. Sú certifikované RÚVZ Poprad a môžeme ich predávať .
Druhou dôležitou kategóriou, ktorej sa venuje je výroba voskových sviečok a ozdôb na rôzne príležitosti.
Horením včelej sviečky sa uvoľňujú do ovzdušia všetky prírodné látky, ktoré sú vo včeľom vosku obsiahnuté. Prečisťujú vzduch a napĺňajú miestnosť vôňou a blahodarnou energiou včiel. Sú bezpečné i pre alergikov. Nikdy zvyšky včelích sviečok nevyhadzujeme, ale ich vieme ďalej použiť. Bližšie informácie o týchto produktoch sú na našej stránke www.ladavita.sk.
Okrem toho sa manželka začala vzdelávať v oblasti včelárenia a venovať i prednáškam o živote včiel a s tým spojenými workshopmi pre naše najmenšie ratolesti v materských a základných školách.
Ďalšou novou oblasťou je api-terapia. Skúšaš aj tento spôsob ako včely pomáhajú ľuďom. Funguje to?
Áno, určite. Api-terapia (apis-včela, terapia- liečba, uzdravovanie) je tu už stáročia.
Tak ako v záhrade pri pestovaní ovocia, zeleniny a rôznych byliniek, svoje včely chovám ekologicky a vyhýbam sa chémii. Následne z úľov okrem medu odoberám ďalšie produkty ako je napríklad pergu – včelí proteín, propolis, trúdie mlieko. Som rád, keď nájdem plást s nakladenými vajíčkami vijačky voštinovej. Hneď ho odovzdám manželke, tá vie, ako ďalej ho treba spracovať. Bodnutie včelou na správnom mieste, ak máte reumu alebo iné chronické ochorenie pohybového ústrojenstva je darom. Včelí jed je liek pre naše stuhnuté údy.
Vzhľadom na mnoho žliaz, ktoré včely majú vo svojom tele (produkcia materskej kašičky, včelieho vosku, medu), chitín, sú aj mŕtve včely darom a dajú sa využiť na tinktúru alebo masť.
A na včelích úľoch si poležíme. Tak ako včely držia dezinfekčné prostredie vo svojom úli a snažia sa ničiť všetky choroby v svojom okolí, v ich bio poli sa snažia odstraňovať choroby aj z človeka, ktorý sa tam vyskytol.
Takže všetky vzácne dary našej záhrady a včielok sa snažíme zužitkovať.
Prešli sme rôznymi školeniami o api-terapie a sme sa stali api-konzultantami. Pre seba a svojich blízkych vyrábame vlastné tinktúry, masti a balzamy z našich včielok i z byliniek.
Kto nás navštívi si rád posedí alebo poleží v api-domčeku, kde môže dýchať včelí vzduch, vnímať vibrácie a bzukot včielok, pozorovať oknom včelína život v záhrade. Je to pohladenie pre dušu a obrovský relax.
Včely sú veľkým darom matky prírody pre nás, ľudí.
Vážme si dobrú energiu, ktorú máme okolo seba!
Ďakujem za rozhovor
Zhováral sa Peter Kolembus
