Sú to nádherné, originálne a najmä precízne vypracované odrôtované kraslice, rôzne menšie či väčšie plastiky anjelov a rámiky na obrazy. Z jej rúk vzišiel aj krásny betlehem či iné výrobky. Všetky majú niečo spoločné, sú originálne, s láskou vytvorené vlastnými rukami a potešia naše zmysly. Ako sme sa dozvedeli, obdivovať ich mohli ľudia na mnohých výstavách či podujatiach u nás doma a dokonca aj v zahraničí.

Ako ste sa dostali k drotárstvu?

Na vysokej škole som študovala so známym slovenským drotárom Ladislavom Fapšom. Keďže sme študovali diaľkovo, boli sme ubytovaní na hoteli, tak sme večery trávili skúšaním drôtovania. Mňa to chytilo viac a nakoniec som pri tom ostala. Spočiatku som sa venovala drôtovaniu veľkonočných kraslíc, odtiaľ som prešla k praktickým drôteným výrobkom, ako sú vešiaky, dekoračné predmety, obrazy, skulptúry... Oboznamovala som sa s tradičnými technikami práce s drôtom a čím ďalej tým viac ma táto práca napĺňala.

Čo vás na ňom tak zaujalo? Máte nejaký vzor, ktorý vás oslovil?

Zaujala ma čistota materiálu, variabilnosť a to, že k práci vám stačia tri druhy klieští, 3 hrúbky drôtu a môžete vytvoriť nenáročné dielko. Vzorom bol vyššie uvedený Ladislav Fapšo. Jeden z mála drotárov, ktorý pracuje výlučne pôvodnými technikami. Jeho práce sú unikátne, úžasne prepracované a pritom je to čistá pôvodná drotárčina.

Aké výrobky najradšej robievate a kedy vznikol nápad vytvoriť drôtované kraslice?

Ja to nemám takto postavené. Niekedy mám chuť robiť kraslice, niekedy obrazy, taká tvorivá práca. A inokedy zas jednoduché overené drobné predmety, ktoré už robím automaticky a pri nich relaxujem. Kraslice boli úplne prvé výrobky, na nich som sa učila s drôtom pracovať.

Aký bol váš prvý drôtovaný výrobok? Pamätáte si na vašu prvú kraslicu?

Prvý výrobok bola práve kraslica s úplne základným vzorom. So súčasnými sa to nedá porovnať. Ako mi povedal pán Fapšo, keď som ich urobila 100, dalo sa na ne pozerať😄

A čo samotný materiál? Používate len drôt alebo aj iné materiály?

Používam len drôt. Jemnejšie výrobky robím z medeného drôtu a výrobky, ktoré vyžadujú pevnosť robím z pozinkovaného drôtu. Napríklad vešiaky by z medeného drôtu neudržali pri používaní svoj tvar.

Kde si viem si zakúpiť takýto drôt? Je v niečom špeciálny?

Pozinkovaný drôt používam bežný záhradnícky, takže sa dá kúpiť v obchode. Tenký k tomu používam včelársky drôt. Horšie je to s medeným drôtom, ktorý sa bežne nedá kúpiť, na internete je veľmi drahý. Snažím sa ho zháňať v podnikoch, kde vyrábajú cievky.

Aký je váš najväčší a naopak najmenší výrobok z drôtu?

Najväčší je určite Anjel pre Čadcu, ktorý je vystavený v Informačnom centre mesta Čadca a medzi najmenšie patrí malý Ježiško v Betleheme.

Čo sa týka samotných výrobkov, robíte ich len pre seba alebo sa vieme k ním nejako dostať a zakúpiť si ich?

Hlavne ich robím pre svojich blízkych ako darčeky. Moje výrobky ale nájdete aj v predajniach suvenírov Kysuckého, Považského i Oravského múzea či v Starej Bystrici pod orlojom.

Spomenuli ste, že ste svoje drôtené výrobky aj vystavovali. Prezradíte nám, kde všade ich mohli návštevníci vidieť?

Na Kysuciach sú to samozrejme rôzne veľkonočné výstavy či už v Kysuckom Novom Meste alebo Čadci, ďalej na Bartolomejskom jarmoku v Čadca to bol práve Anjel pre Čadcu. Ďalej mohli moje dielka vidieť v Galérii či Informačnom centre v Čadci, v Starej Bystrici či v neďalekých Mostoch u Jablunkova. S mojou prácou som navštívila aj Martin, Oravu, Považské múzeum v Žiline a ďalšie. V minulosti som vystavovala svoje práce i v Čechách, Taliansku, Nemecku, Poľsku, Francúzsku...

• Výstava v Humennom
  Ľubica Kullová vystavuje aj v Humennom v súťaži Karpatská kraslica. Stala sa najúspešnejšou autorkou v kategórii nových techník zdobenia kraslíc. "Zdobila ich drôtovaním. Porote sa jej výrobky veľmi páčili, lebo použila aj vysokoumelecké aspekty. Sú to v podstate 3D kraslice,“ povedala Jana Fedičová z Vihorlatského múzea v Humennom.

Vašu prácu mohli obdivovať ľudia po celej Európe. Verím, že sa im páčili. Viete, kde všade sa dostali vaše diela?

V podstate všade tam, kde som vystavovala. Najďalej však išli šperky - odrôtované leštené kosti mamutov na Aljašku.

Posúvate svoje skúsenosti aj ďalej? Je o toto remeslo a zručnosť záujem a v dnešnej dobe?

Bolo obdobie s veľkým záujmom. Robili sa kurzy v školách, múzeách, pre spolky, krúžky. To však už opadlo. Teraz sa robia workshopy príležitostne, napríklad Veľká noc či Vianoce.

Plánujete otvárať znovu nejaký nový kurz?

Ja osobne nie, ale pokiaľ by niekto požiadal, nebudem proti.

V roku 2022 ste dostali cenu Pocta Karola Guleju. Aká je to cena a čo pre vás znamená?

Túto cenu udeľuje Kysucká kultúrna nadácia slovenským drotárom, ktorý sa významnou mierou pričinili o šírenie dobrého mena drotárstva. Samozrejme, že si to veľmi vážim. Veď touto cenou som bola zaradená do "galérie" drotárov.

• Propagátor drotárstva a cena Pocta Karola Guleju
  Karol Guleja nastúpil do školy v Dlhom Poli v roku 1938 ako 22-ročný učiteľ. Dedina v údolí ho upútala nielen svojou krásnou prírodou, ale predovšetkým tradičným remeslom - drotárstvom. Obdivoval prácu majstra Jozefa Holánika-Bakeľa, jeho zaťa Jakuba Šeríka, ale aj iných drotárov v obci a okolí, ktorí ho inšpirovali k usporiadaniu 1. výstavy drotárstva a jeho národopisu v roku 1940. Výnimočnú výstavu videlo počas niekoľkých mesiacov 15 000 návštevníkov a časť z jej exponátov sa stalo základom drotárskej expozície na Budatínskom hrade. V roku 1968 sa Karol Guleja aj s rodinou odsťahoval do Nemecka, neustále však zhromažďoval rôzne informácie o drotárstve. V roku 1992 vyšla jeho kniha Svet drotárov. Práve na jej krste opäť obnovil kontakty s Dlhým Poľom.  Karol Guleja zomrel v roku 2013, no v spomienkach ľudí je živý stále. Svedčí o tom aj aktivita Kysuckej kultúrnej nadácie, ktorá udeľuje od roku 2007 Poctu Karola Guleju osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom pričinili o šírenie dobrého mena drotárstva doma i vo svete.

Aké sú vaše plány do budúcna. Je niečo, čo by ste chceli v tomto smere dosiahnuť?

Chcela by som sa venovať viac väčším a originálnym výrobkom. To si však vyžaduje viac času a to teraz nemám. Ale verím, že raz sa k tomu dostanem.

Ďakujem, že ste si napriek svojmu vyťaženiu našli a venovali mi trošku vášho času. Prajem vám veľa nových nápadov na svoje diela a teším sa, že sa budeme niekedy opäť môcť stretnúť a prebrať čo máte nové.

zhovárala sa Janka Kolembusová