Kysučania si na kolóny akosi zvykli. Aká je realita na ceste do práce? Sú aj iné riešenia?
O príčinách, prečo na Kysuciach stále nemáme dokončenú diaľnicu, asi nemá zmysel hovoriť. Dajme krátkej budúcnosti priestor na optimizmus. Dôvodom je, že niekoľko posledných vlád (ministri Andrej Doležal, Pavol Lančarič) sa snažili skutočne diaľnicu D3 dostať na prvé miesta dôležitosti. Rovnako k veci pristupuje aj nový minister Jozef Ráž, ktorý robí významné kroky smerujúce k dostavbe. Ak všetko pôjde tak ako má, do konca roku 2029 by sa Kysučania mohli naozaj dočkať diaľnice. 2029 je čarovný dátum, ide totiž o peniaze. Únia na dostavbu dáva takmer 800 miliónov Eur. Ak nechceme prísť o peniaze, jednou z podmienok je práve spomínaný termín. Čo však dovtedy? Aká je realita ľudí cestujúcich do práce?
Kolóny - kysucká každodennosť
Ľudia politikom neveria
Ľudia takýmto „predpovediam“ však akosi neveria. Každý deň cestujú do práce v kolónach, niektorí aj v niekoľkých. Prvá z Rakovej do Čadce, druhá od Dunajova do Kysuckého Nového Mesta. A neskoro poobede to isté. Dúfajú, že to prebehne „normálne“. To normálne znamená pol, trištvrte hodiny navyše. Nenormálne je vtedy, keď je na ceste nejaká nehoda. A tých je na ceste 1/11 neúrekom. Čakacie doby sa tak predĺžia o ďalšie desiatky minút. Kysučania sú tvrdej nátury. Zvykli si.
Ako mnohokrát, skočili na lep politikom. Pozerajú sa na vec z pohľadu akej politickej strane „fandia“. Dokonalá symbióza politiky a reality. Protesty? „A načo.“ Taká je obvyklá odpoveď.
Máme tu však niekoľkých bojovníkov. Jozef Grapa, Ľubomír Jánoška a zopár ďalších. Stretávajú sa, chodia do Bratislavy, rokujú, vysvetľujú. Ľudia však v regióne žijú a pracujú. A denne strácajú minúty, hodiny v kolónach. Na otázku, kedy bude diaľnica, má bežný Kysučan odpoveď: „Tá tu nebude ani o dvadsať rokov“. Rezignácia. Problém sa pritom týka denne viac ako 15 000 ľudí cestujúcich z horných Kysúc v smere do Kysuckého Nového Mesta či Žiliny.
Jedno z mála parkovacích možností na stanici Čadca
Poďme sa pozrieť do reality. Kolóny, cesta vlakom, autom...
Pre tých, čo chodia do Schaeffleru či inej fabriky, je to každodenná realita. Pre ostatných skúsime popísať ako to chodí.
Ako prvého sme oslovili Michala P. zo Skalitého. Dochádza autom do fabriky v Kysuckom Novom Meste. Vyráža aj s kolegami o 4:45, aby stihol pracovnú dobu na šiestu. Ako-tak stihá. Pýtame sa, prečo nejde vlakom. Hlavným dôvodom je samozrejme čas, musel by ísť o ďalšie desiatky minút skôr. Priznáva, že k vlaku to nemá až tak ďaleko a aj s parkovaním pred železničnou stanicou by nebol problém.
Prečo teda nejde vlakom? „Ak vystúpim na stanici v Kysuckom Novom Meste, do fabriky to mám pešo na 25 minút. To je dosť. Kolega si kúpil kolobežku, s ňou to dá za 5-7 minút. Kolobežka má tiež svoje nevýhody. Do práce teda chodievame autom. V kolónach čakáme zhuba 25-30 minút, dnes ráno to bolo zhruba 35 minút (pondelok)."
Ďalším osloveným je Juraj G. z Čadce. Ten takisto cestuje do strojárskej firmy v Kysuckom Novom Meste. Cestuje autom, tak ako iní. „Do práce chodievam skôr. Odchádzam o 4:30, aby som bol na šiestu v robote. Ak idem o 4:45, chytím ešte väčšiu kolónu." Prečo nejde vlakom? Odpovedá: „Keď idem vlakom, tak autobus k nemu ide o 4:00. Autobus na stanicu ide o štvrtej, ďalší o piatej. Jeden ide priskoro, druhý neskoro. Prestúpim na vlak, v KNM som o piatej. A potom ešte treba ísť do fabriky pešo. Zhruba 20 minút."
Na otázku, prečo nejde na stanicu autom, odpovedá: „A kde mám v Čadci zaparkovať? To miniparkovisko má súkromník, všetko sa popredalo súkromníkom.“ K ceste vlakom ešte dodáva: „To sa bavíme o ceste tam. Naspäť je vlak úplne plný.“
Tretím osloveným je Peter K. z Rakovej. Podniká, má malú firmu v Žiline. Vysvetľuje: „Do Žiliny vyrážam autom o 6:45. Prvá kolóna ma čaká z Rakovej do Čadce. Ale tým, že idem o 6:45 je to len na cca 10 minút. Ak by som šiel o 7:10, už by som čakal 20-25 minút. O ôsmej, ak ide všetko ako má, som v Žiline. Občas idem obchádzkou cez Dunajov. Pozriem vašu kameru (na stránke mojekysuce.sk/doprava) a ak sú kolóny na úrovni Dunajova pred Krásnom, idem obchádzkou. Naspäť čakám samozrejme v kolóne od Žiliny do KNM. Nový privádzač pre cestujúcich určite nepomohol. Možno obyvateľom KNM, neviem. Skôr mám pocit, že čakám o niečo dlhšie. Občas teda idem obchádzkou cez Radôstku."
Jaroslav C. z Oščadnice pracuje ako programátor, chodieva do Žiliny vlakom. Jaroslav obvykle cestuje vlakom, je to podľa neho lepšie ako autom. Vlak ide 6:42 z Oščadnice, v Žiline je 7:15. „Ja chodievam k vlaku 20 minút pešo, je to taký tréning. Keď prší, idem k vlaku autom. Problém začína byť s parkovaním pri vlakovej zástavke. Je tam len pár parkovacích miest. Iní parkujú, kde sa dá. Autom do Žiliny by som šiel sám, tak sa mi to ekonomicky neoplatí. A samozrejme kvôli kolónam.“
Ukážka kultúry cestovania - Toaleta stanica KNM
Ukážka kultúry cestovania - Toaleta stanica KNM
Sú nejaké riešenia? Aká je vyhliadka do krátkej budúcnosti?
Riešením je bezpochyby diaľnica. Z krátkodobého hľadiska je potrebné hľadať dočasné riešenia. Zlou správou je, že tieto riešenia sa musia hľadať nie preto, aby sa dočasne situácia nezlepšila, ale úspech bude, ak sa výrazne nezhorší.
Dôvodom je, že Poľsko onedlho dostavia svoj úsek diaľnice a doprava na Kysuciach sa ešte zintenzívni. Druhým dôvodom bude samotná výstavba diaľnice. Ak sa má začať stavať budúci rok, na výstavbu budeme mať cca 5 rokov. Budú nás čakať prekládky ciest a všetko čo so stavebným ruchom súvisí. Tretím dôvodom je aj fakt, že železnice plánujú rekonštrukciu úseku Krásno nad Kysucou – Čadca práve v čase výstavby diaľnice. Pre región je to však nevyhnutné. Preto budú aj malé riešenia potrebné.
Parkovanie pri vlakových staniciach a zástavkách je jedným z riešení
Máme aj dobrý príklad. Ako sme spomenuli, jedným z dôvodov, prečo ľudia necestujú vlakom je parkovanie pri železničnej stanici. Napríklad v Čadci je to veľký problém, v Krásne nad Kysucou to však ide.
Primátor mesta Krásno nad Kysucou Jozef Grapa vysvetľuje: „Mesto Krásno nad Kysucou už dlhodobo registrovalo problém s parkovaním pri železničnej stanici. Sme si vedomí, že mesto je spádovou oblasťou pre cestujúcich nielen z Bystrickej doliny ale aj z Oščadnice. Nemohli sme sa spoliehať, že tento problém vyriešia železnice.
Preto sme pred niekoľkými rokmi prenajali plochu od železníc, ktorá čiastočne slúžila na parkovanie. Žiaľ, bola dosť v žalostnom stave. Preto sme plochu upravili, doasfaltovali a organizačne pripravili tak, aby sa zvýšil počet parkovacích miest. Vzhľadom k tomu, že aj po tomto opatrení nebolo dostatok parkovacích miest, mesto po dohode so súkromnou osobou pripravilo ďalšie parkovacie miesta. Zároveň sme začali nekompromisne jednať so železnicami o ďalšej ploche pri železničnej stanici na vybudovanie parkoviska.
V súčasnosti spolupráca mesta a železníc vyústila k výsledku, že plocha je projektovo i stavebne pripravená a zaradená v investičnom pláne železníc už v tomto roku, prípadne začiatkom budúceho roka. Mesto si je vedomé, že pre spokojnosť svojich občanov ale i občanov okolitých obcí musí vždy vykonať niečo naviac v rámci svojich kompetencií. Skúsenosti najmä so štátnymi organizáciami a inštitúciami, ktoré sídlia v Bratislave je ten, že problémy v regióne sú pre nich vzdialené a riešia sa pomaly. Vieme, že vždy chýbajú finančné zdroje na ich riešenie. Krásno je spádová oblasť pre celý región a preto sa snažíme zo svojich zdrojov i prácou prispieť k tomu, aby služby, ktoré ľudia požadujú sme vedeli adekvátne poskytnúť. Aj keď v prvom rade by ich mali riešiť iné inštitúcie, lebo občan sa nepýta koho je to kompetencia ale či je to zabezpečené.“
Úspešná snaha o zlepšenie parkovacej politiky pri železničnej stanici Krásno nad Kysucou
Takýto príklad je názornou ukážkou, že to ide. Pomôcť sa snaží aj Žilinský samosprávny kraj. Prebiehajú rôzne rokovania, snažia sa vyladiť napríklad integrovanú dopravu. Povedané lekárskym príkladom: Dôležité bude udržať pacienta ako-tak pri živote. Všetkým je však jasné, že jediným účinným liekom je dostavaná diaľnica. Kto sú tí pacienti? Sú to spomínaní pracovníci, čo dennodenne dochádzajú do práce, ale aj ich rodiny.
Autor: redakcia
Foto: redakcia