Je 28.4.1986. Deň v Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nebol ničím výnimočný. V kabinete matematicko-fyzikálnej fakulty bolo ticho. Počuť boli len ventilátory prístrojov a všakovakých zariadení. Pavel si prezeral práce študentov, keď jeden mladší kolega vošiel bez zaklopania. „Počúval si Viedenský rozhlas?“ Pavel sa ani nestihol začudovať zvláštnej otázke, keď kolega pokračoval. „Niečo sa stalo. Vo Švédsku namerali zvýšenú rádioaktivitu, vraj to pochádza zo Sovietskeho zväzu.“ Nasledovalo desať sekundové ticho. Potom Pavel kývol rukou, čo kolega ihneď pochopil. Univerzita disponovala potrebnými zariadeniami, trvalo to len krátko a meracie zariadenia boli nastavené, nakalibrované… Nasledovali telefonáty na kolegov z Hydrometeorologického ústavu. Počasie v tých dňoch bolo netypické. Prúdenie vzduchu šlo zo severovýchodu. To nebola dobrá správa. Rádio Viedeň upresnilo správy. Američania zverejnili družicové snímky explodovaného reaktora jadrovej elektrárne v Černobyle. Československé Rádio Hviezda v ten deň dávalo snáď desiatykrát „Mám rada horký čaj“ od Hany Zagorovej. Potom dávali informácie o prípravách na najväčší sviatok tejto zvláštnej doby. Blížil sa Prvý máj.

Tento trochu literárny úvod sa takto celkom určite nestal, avšak udalosti sedia. Postava Pavla nie je vymyslená. Prof. RNDr. Pavel Povinec, DrSc. skutočne popisuje tieto dni v príspevku, ktorý bol zverejnený v zborníku Černobyľ 1986 – minulosť, dôsledky, východiská.

Černobyľ 1986

V krátkosti pekne od začiatku: V komunistickom Sovietskom zväze, v ukrajinskom Černobyle už niekoľko rokov slúžila jadrová elektráreň, napriek tomu, že nebola dokončená jedna bezpečnostná skúška. Následkom nekompetentných rozhodnutí a tiež následkom zásadných konštrukčných nedostatkov atómového reaktora došlo 26.4.1986 k explózii jadrového reaktora. Do ovzdušia sa dostalo veľké množstvo rádioaktívnych látok. Rádioaktívny mrak smeroval najskôr na sever, potom sa front otočil smerom na juh a zasiahol Poľsko, Československo. Neskôr boli zvýšené hodnoty rádioaktivity namerané takmer v celej Európe. Slovenskom sa prehnal front s rádioaktívnymi látkami až 3 krát. Mali sme však šťastie – bolo zväčša sucho a nepršalo. Na niektorých, oveľa vzdialenejších miestach Európy boli namerané omnoho väčšie hodnoty. Lenže… zase tak jednoduché to nie je.

Pozrite s videomapu pohybu černobyľského rádioaktívneho mraku  

Černobyľ a naše územie

Poďme sa teda presnejšie pozrieť na naše územie na prelome apríla a mája v roku 1986. Prvá vlna černobyľskej rádioaktivity bola zaznamenaná v noci z 29.4. na 30.4.1986. Tá sa presúvala zo severu stredom Československa. Práve vtedy boli namerané hodnoty najvyššie. Konkrétne najviac na severe Moravy, lebo tam boli najväčšie zrážky a búrky. Vzhľadom na to, že Kysucké vrchy dosahujú výšku okolo 1000 metrov, aj toto mohlo „pomôcť“ k zvýšeným hodnotám u nás. Vzdušné prúdenie a miesta zrážok majú svoju komplikovanú logiku. Údaje o zrážkach sú dôležité, pretože tam kde pršalo, boli hodnoty podstatne vyššie. Čo sa týka meraní samotnej rádioaktivity dostupné dáta ukazujú vyššie hodnoty radiácie na iných miestach na Slovensku. Ďalšie vlny kontaminovaných vzdušných prúdov prešli Slovenskom 4. mája a 7. mája.

Aké teda bolo počasie v tých dňoch na Kysuciach? Toto si zaslúži dať na pravú mieru, pretože o tomto čase sa neraz hovorí „vraj boli vtedy búrky“ a podobne. Vyžiadali sme si od Slovenského hydrometeorologického ústavu potrebné dáta, teda aké boli v týchto dňoch na Kysuciach zrážky. Musíme vyzdvihnúť prístup pani Ing. Terézie Melicherovej a RNDr. Ľubici Jančovičovej, pretože nám tieto údaje ochotne poskytli. Výsledok? Ten je pre Kysučanov pozitívny. Takmer nepršalo. Celkovo nám teda rádioaktivity bolo „dopriaté“ o to menej. Zrážky boli zaznamenané len 5.5.1986 v Hornom Vadičove a potom v Čadci - 6. a 7.- jedine tam pršalo intenzívnejšie.  Pre presnosť uvádzame tabuľku zrážok za celé mesiace apríl a máj 1986.

• Boli namerané hodnoty radiácie u nás za posledné desiatky rokov práve v roku havárie v Černobyle najvyššie?
  Ani zďaleka. Terézia Melicherová vo svoje práci „Radiačný Monitoring SHMÚ História a súčasnosť“ uvádza, že najviac radiácie naše obyvateľstvo „dostalo“ v roku 1962, kedy svetové mocnosti v obrovskom rozsahu vykonávali nadzemné jadrové pokusy a vysoké hodnoty boli namerané v globálnom rozsahu. V roku 1963 však bola podpísaná zmluva zakazujúca jadrové pokusy v atmosfére, ktoré podpísali svetové mocnosti a v priebehu následujúcich rokov boli merané 100 násobne nižšie hodnoty. (V nadzemných testoch pokračovalo už len Francúzsko a Čína – a to až do 80. rokov minulého storočia)

Pozrite si pár minútové video nukleárnych pokusov v histórii. Človeka až zamrazí...

Zdravie v prvom rade

Je potrebné povedať podstatné. Následkom Černobyľskej havárie vo vtedajšom Československu nemohol nikto priamo zomrieť. Inou otázkou je, či to mohlo zanechať na naše obyvateľstvo dlhodobé následky. Aj tu je priaznivá odpoveď. Dôsledok havárie je na obyvateľov strednej Európy zanedbateľný. Presnejšie: Podľa práce Heleny Cabánekovej a Denisy Nikodémovej zo Slovenskej zdravotníckej univerzity je vypočítaný predpoklad úmrtia následkom expozície po havárii 0,4 úmrtia za rok. Toto číslo je naozaj nízke. Lenže, toto číslo nepopisuje iné možné následné zdravotné riziká spojené s nepriamymi dopadmi žiarenia, aj keď štatisticky nedošlo v zdraví obyvateľstva k zásadným posunom.

Taká bola doba...

Oficiálne vtedajšie úrady a štátne média dlho mlčali, neskôr zľahčovali situáciu, dáta však mala štátna moc pomerne presné. Dokonca boli prijaté na tú dobu veľmi adekvátne opatrenia. Pravidelne sa odoberali vzorky ovzdušia, pôdy, trávy, mäsa, mlieka… Od 3.5.1986 bol napríklad vydaný zákaz konzumácie ovčieho mlieka, na družstvách bol nariadený znížený prísun zeleného krmiva, ktoré sa nahrádzalo senom, likvidovala sa srvátka a žinčica po výrobe syra (zdroj: práca Heleny Cabánekovej a Denisy Nikodémovej). Bačom boli podávané jódové tablety.

Slabá informovanosť obyvateľov Československa mala však paradoxne na vtedajší režim následky. Ľudia prestali dôverovať oficiálnym správam a vo väčšej miere začali počúvať zakázané zahraničné rozhlasové stanice ako Slobodná Európa a iné. Pochopiteľne, tie komunistickému režimu nič nedarovali a naopak problém sa snažili viac nafúknuť a tak sa obyvateľstvom šírili rôzne fámy.

Kysuce tých rokov ešte pripomínali starú dobu. Na dedinách ľudia mávali kravky, kozy… Každý na dedine mal záhon, záhradku, konzumovala sa čerstvá zelenina. Mnohí o ničom nevedeli, keďže oficiálne štátne média informácie zamlčovali. Je teda možné, že Kysučania „toho“ dostali podstatne viac ako bolo oficiálne namerané. Navyše podľa pamätníkov bolo v roku 1986 pekné leto, ľudia chodili v okolí Veľkej Rače na čučoriedky. Zber húb bol aj vtedy veľmi populárny. A vraj sa vtedy urodilo dosť... V okolitých štátoch bol vydaný pre materské škôlky zákaz hrania sa detí v prírode. Naše úrady a média smerom k obyvateľom mlčali alebo zľahčovali. Informácie prúdili len zo straníckych centrál. Nadnesene sa tak dostalo zvieratám viac starostlivosti ako bežnému človeku, ktorý po práci vo fabrike ešte kosil, choval a pestoval. Taká bola doba.

Vyššie záujmy

Taká doba bola aj v 60. rokoch, kedy bola úroveň radiácie 10-násobne vyššia v priebehu viacerých rokov a nielen v priebehu 3 mesiacov ako v roku 1986. Všetky deti sa hrali vonku, nikto nič nepovedal. Nebola to iba ruská strana, ktorá testovala bomby, ale všetky jadrové mocnosti. Dokonca neochota Francúzska a Číny podpísať dohodu o zákaze nadzemných jadrových skúškach znamenala, že sa úroveň radiácie v ovzduší vrátila na normálne hodnoty až začiatkom rokov 80., kedy tieto dve mocnosti konečne prestali s týmito skúškami. Môžeme uvažovať aj nad zdravotným dopadom týchto skúšok na svetovú populáciu. V tom čase sa o zvýšenej radiácii nehovorilo ani v demokratických krajinách. Píše sa rok 2019. Verme, že sa svet posunul ďalej, aj keď...

• V článku som sa zámerne sa vyhol dátam a jednotkám ako sú Sv, hodnoty beta aktivít Sr, Cs, či vysvetleniam čo sú Deterministické a Stochastické účinky žiarenia. Bol však konzultovaný s Terezou Melicherovou z SHMÚ, odbor Meteorologické siete, ktorej patrí vrelá vďaka za pomoc s konzultáciou tohto článku a odporúčanie použitej literatúry. Ak máte milí Kysučania aj vy svoje poznatky z obdobia Černobyľskej havárie, dajte nám vedieť, napíšte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

Autor: Peter Kolembus, foto pixabay, autor