Máte dlhoročné skúsenosti s pestovaním jabĺk. Ako ste sa dostali k takejto činnosti?

Od roku 1999 až do roku 2003 som pôsobil v Taliansku a od toho roku už potom na Slovensku. Na základe projektu som dostal Talianov tu na Slovensko. Skúsenosti som najskôr nabral v zahraničí a následne som ich realizoval tu na Slovensku.

Ste Kysučan, ale vaše sady sa nachádzajú na južnom Slovensku v obci Číčov. Ako ste sa k tomu dostali?

Tým, že sú na Kysuciach ťažké podmienky na pestovanie vo veľkovýrobe vzhľadom na klimatické podmienky tak som hľadal niečo v južnej časti Slovenska, kde sú podmienky predsa len vhodnejšie na takéto pestovanie.

Tým, že máte sady na Slovensku máte aj slovenskú produkciu teda slovenské ovocie. Čím sa môže odlíšiť slovenské jablko od zahraničnej produkcie? Čím je zaujímavejšie?

Každé ovocie má svoju špecifickú chuť, takisto aj to naše slovenské či už sú to jablká, slivky a podobne. Na južnom Slovensku sú ideálne podmienky na pestovanie ovocia. Majú všetko, čo potrebujú k správnemu rastu a zreniu. Najmä odborníci vedia odlíšiť, kde je ovocie pestované či je pestované napríklad v Poľsku alebo Tirolsku. Bude to tá istá odroda no odborníci vedia zistiť, že jablko pochádza z dovozu. Je tam úplne iná chuť ovocia. Dôležité je, aby sa ovocie oberalo keď je zrelé a nie pred dozretím aby následne dozrievalo na pultoch. Čím kratšie obdobie medzi zberom a priamym konzumom, tým je ovocie výrazne chutnejšie.

Aká je podpora od štátu? Tým, že pestujete na Slovensku podporujete aj slovenskú ekonomiku...

Žiaľ, na Slovensku štát nepodporuje našu činnosť až tak, ako by sme dúfali. Sme až úplne na konci chvosta - myslím to všeobecne čo sa týka podpory poľnohospodárov v únii.

Z pohľadu nás ako zákazníkov je určite lepšie nakupovať lokálne dopestované produkty a podporovať tak slovenských pestovateľov, je to tak?

Určite áno, minimálne z toho dôvodu, že sa potom môžeme ďalej rozrastať, môžeme mať viac produktov na našich trhoch. Ovocinárov je na Slovensku čoraz menej čo je veľká škoda. Ľudia nevedia, že Francúzsko v minulosti dávalo na Slovensku na likvidáciu na viniča 3000 sk na ha. Zrušili sa vinárske závody pre nedostatok viníc a teraz tu vidíme dovozové podradné vína, ktoré by sa inde nepredali. Obchodným reťazcom ide úplne o niečo iné ako o kvalitu.

Ako máte zariadenú distribúciu? Presadiť sa v reťazcoch je náročné. Ako fungujete?

Sme členom Ovocinárského Družstva Bonum v Dunajskej Lužnej pri Bratislave, ktoré funguje už niekoľko rokov. Volá sa Dobrý Ježko a cez toto združenie predávame. Je nás 12 ovocinárov zo Slovenska a tým pádom sa takto dokážeme dostať aj do reťazcov. Inak je veľmi ťažké reťazce prebiť, pretože nás veľmi tlačia s cenou dole. Preto je problémom dostať sa na lokálny trh cez ich pulty.

Vieme, že pripravujete špeciálnu novinku na Kysuciach. Môžete to predstaviť?

Áno, hľadáme priestory, kde by sme si mohli zriadiť vlastný obchod Kysuciach, ktorý by bol otvorený celoročne. Budeme robiť aj jablkové produkty, ktoré nepodliehajú žiadnej skaze a dajú sa dlhodobo skladovať. Čoskoro teda budeme mať vlastný obchod aj tu na Kysuciach. Máme tu už nejakú základňu, ale aj vlastnú prevádzku.

Takže budete predávať ovocie dopestované na juhu aj priamo tu na Kysuciach…

Chceme to takto zariadiť. Niektorí ľudia nás už poznajú dlhé roky, keďže tu pracujem skoro 20 rokov. Rodina, susedia, blízke okolie si kupujú jablká stále od nás a sami nám hovoria, že chuť ovocia je výborná, čo nás veľmi teší. Sme radi že sú spokojní s našim produktom.

Spomenuli ste aj jablkovú šťavu a môžem potvrdiť, že je vynikajúca. Ako ste sa k tomuto produktu dostali?

Pri zbere sa môže stať, že sa jablko mechanický poškodí a tým, že nechceme, aby ani jedno jablko vyšlo nazmar, robíme z neho šťavu. Takéto poškodené ovocie sa hneď selektuje a vyrába sa z neho 100% šťava. Tým pádom nám nevznikne žiadny odpad. Je to úplne čistý proces a výsledný produkt ja pasterizovaný.

Ako to prebieha?

Jabĺčko prejde vodným kúpeľom, kde je umyté a cez dopravný pás je prepravené do lisu, kde sa to následne vylisuje aj s vlákninou. Vzniká tak čistý 100% produkt, ktorý je pasterizovaný pri 80°C. aby si udržal dlhšiu životnosť.

Dali ste mi asi odpoveď na to, prečo jablková šťava kúpená v reťazci je len akási voda. Keď som vyskúšal šťavu od vás bola to hustá, hutná tekutina.

Je to tým, že sa nahrádzajú niektoré zložky - síce sa píše že je to naozaj tiež stopercentný produkt, ide ale o pomer jednotlivých zložiek. Napríklad v nápoji bude 20% jablkovej šťavy a zvyšných 80% je nahradených vodou. Samozrejme je nutné pridať stabilizátory na to, aby sa to nepokazilo a aby to vydržalo. Preto je tam aj taký veľký vzhľadový, ale aj chuťový rozdiel.

A u vás?

U nás je to stopercentný produkt, ktorý sa vylisuje a šťava tak ako je sa spracuje. U nás to vychádza tak, že z 1 kg jabĺk máme cca trištvrte litra kvalitnej jablkovej šťavy, ktorá je hustá pretože je s vlákninou.

Poďme opäť na Kysuce. Čo by ste odkázali našim pestovateľom na Kysuciach? Máte nejakú radu?

Keďže sa celkovo venujem aj samotnému ovocinárstvu, pomáhal som tu zrealizovať malé záhradky či sady na Kysuciach, čomu sa veľmi teším. Záujemcom odporúčam, aby ostali u domácich produktov ako sú domáce stromčeky, ktoré majú certifikačné číslo, takzvané pasy. Tak ako má každé auto technický preukaz, tak aj kvalitné stromčeky sú označené certifikačným registračným číslom. Iba kvalitným materiálom si môžu zaručiť aj kvalitnú úrodu i keď úroda nebude nikdy taká, ako na dolniakoch, ale predsa len môžu dopestovať vlastné ovocie.

Ktorú odrodu by ste odporučili do tohto regiónu?

Odrôd je určite viac, ale čo sa týka sliviek, ktorým sa tu najviac darí sú to odrody Jojo potom Tophit a Toptest. Máme vlastnú škôlku kde je zruba 70 stromčekov, tu na Kysuciach majú už 10. rok. Tieto 3 odrody idú na Kysuciach veľmi dobre a mám s nimi výborné skúsenosti.

A jablká?

Pri jabĺčkach je to trošku horšie, tie potrebujú väčšiu starostlivosť. Tu by som odporučil možno nejakú Júliu, Florina, Prima. Určite by som išiel do rezistentných odrôd a mali by mať podpníky MM106 alebo silno rastúci podpník A2pretože naši ľudia kupujú zvyčajne M9 od priekupníkov a je to lacný materiál a ten je vhodný do profesionálnych sladov na úzky spon a štíhle vreteno. Ľudia, potom nariekajú, že im to nechce rásť, majú s tým veľký problém a nevedia dopestovať na nich jablká. A to len preto, že si zakúpili zlý vstupný materiál, zlý stromček nie je vhodný na takéto pestovanie.

Ak by niekto potreboval poradiť, môže ma kontaktovať. Viem poradiť, kde nakúpiť kvalitné stromčeky aj tu na Slovensku. Tým, že si kúpite aj kvalitný materiál, tak to nekončí - jednoducho sa treba o to starať celoročne a každoročne (správny rez, ručná prebierka, ošetrenie). V prípade odborného rezu veľa ľudí robí chybu v tom, že nerobí kvalitný rez a prebierku a tým vzniká alternaria, čo znamená že jeden rok zarodí veľa malých plodov bez chuti a ďalší rok ich má minimálne alebo vôbec. V dnešnom tempe by to každý chcel bezúdržbovo, ale takto to nefunguje. Máme tu aj veľa škodcov, ktoré tu v minulosti neboli.

Veľa našej literatúry je zastaralej alebo neplatí už na toto obdobie a aj my sa musíme stále prispôsobovať a zdokonaľovať prácou v prírode. Tá vám nedá nič zadarmo - je to nekonečný beh, ale je to niečo čo ma maximálne napĺňa.

Pán Cyprich, ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

• Viac nájdete na www.jablkovyraj.sk

zhováral sa Peter Kolembus