Vytvoril si nezameniteľný rukopis. Maľuje obrazy, ale maľuje aj drevo, jeho špecialitou je šindeľ, dokonca sa podieľal na ilustrovaní knihy. Prečítajte si rozhovor s výtvarníkom Milanom Pavlíkom.
Milan, ako si sa dostal k maľovaniu?
Prišlo to samo. Už ako štvor - či päťročný chlapec som si vyfarboval omaľovánky u babky Foldynky v Korni, priamo pod ropným prameňom. U nás doma, „u Foldynov“, sa stále niečo dialo – niekto robil makramé, iný vyšíval alebo vyrezával z preglejky. Pozorne som to vnímal. Formovali ma aj babkine spevy spolu s dedom baníkom a mamou. Tak sa pomaly rodil môj umelecký svet.
Naplno som sa o výtvarné umenie začal zaujímať v roku 1992, keď som sa prihlásil do súťaže Výtvarné spektrum v Čadci. Odvtedy to trvá dodnes.
Tvoja skorá tvorba bola abstraktná, neskôr si prešiel k tradíciám a insitnému umeniu. Prečo tá zmena?
V roku 1992 som bol v čadčianskej galérii na výstave Viktora Vasarelyho, rodáka z Maďarska. Jeho pop-art a geometrické kocky ma nadchli. To ma nabudilo vytvárať neskôr surrealistické diela, podobne ako to robil Salvador Dalí. Tvoril som vtedy veci podľa vlastných nápadov, ako napríklad Je trištvrte na jeseň (VŠVU Bratislava, 1993) či Einsteinov mozog (1999).
Zlom prišiel v decembri 2002. Vtedy mi preblesklo hlavou: „Veď ja som z Kysúc, z Turzovky a som folklorista, člen súboru Kysučan!“ Tak sa začala nová éra mojej múzy a nový smer – insitná tvorba. Začali sa mi vynárať prvé diela s kysuckými motívmi ako Genfiho čarovná fujara (2003) či Fujarôčka mumle (2002).
- Milan Pavlík sa narodil v roku 1973 v Čadci. Samotné námety pre insitnú tvorbu autor čerpá z horných Kysúc. Inšpirovalo ho rozprávanie ľudí, minulosť predkov a ich osudy. Reálny svet pretvára podľa svojich predstáv a dáva mu pestrofarebnú a magickú podobu. Stvárňuje ľudovú tematiku i moderné námety. - zdroj Kysucké Kultúrne stredisko
V určitej fáze si začal maľovať na šindeľ. Čo ťa k tomu priviedlo?
O šindli ako materiáli som vedel už v roku 2012, ale neskôr som robil iné diela. Až tento rok (2026) som skúsil na tri jednotlivé šindle namaľovať insitné výjavy zo skanzenu vo Vychylovke. Zistil som, že šindeľ je miniatúrny, priestorovo obmedzený prvok, na ktorý treba kompozične veľmi citlivo vložiť dej. Je to atypický formát. Nemám v úmysle maľovať na šindle stereotypne a vo veľkom, má to však svoj systém a môj rukopis.
Čoskoro budeš mať výstavu v Starej Bystrici. Čo o nej môžeš prezradiť?
Je to moja štvrtá autorská výstava. Tá úplne prvá bola v marci 2012. Aktuálna výstava potrvá dva mesiace a predstavujem na nej diela z posledných rokov (2018 – 2026) maľované na drevo. Väčšina z nich je ideovo prepojená s ľudovým kysuckým motívom, no nechýbajú v nich ani prvky môjho osobného rukopisu. Myslím si, že atmosféra týchto diel presne zapadne pod starobystrický orloj.
Ilustroval si knihu Kysucké dračie a iné príbehy, kde si spolupracoval s Tiborom Paštrnákom. Ako sa na túto skúsenosť pozeráš spätne?
Na túto výzvu určite nezabudnem. Ilustrovať knihu bola pre mňa veľká vec. Napriek pracovnému vyťaženiu sme s tebou, našli cestu, ako priebežne dodávať návrhy ku každej kapitole. Musel som sa poriadne vžiť do deja, aby ilustrácia s textom splynula.
Ten čas dozrievania vyvrcholil v novembri 2021, keď som si v kancelárii, u teba v CB Media vyzdvihol prvý výtlačok. Bol to úžasný pocit. Zhmotnenie myšlienky, ktorú v hlave predtým nikto nevidel. Povedal som si: „Tak, Pavlík, a niečo po tebe ostane...“
Kniha Kysucké dračie a iné príbehy. Autori Peter Kolembus a Erika Kojšová Sýkorová
Máš nejaké plány, čo by si chcel ešte vo svojej tvorbe dosiahnuť?
Snažím sa tvoriť umenie v pokore. Nie som žiadny bohém, ako sa to o umelcoch hovorí. Stojím nohami pevne na zemi, no v hlave mám stále plno nápadov a inšpirácií, ktoré chcem dotiahnuť do konca. Ak by som mal možnosť, rád by som ilustroval ďalšie dve-tri knihy a vystavoval svoje obrazy v galériách, aby boli stále na očiach divákom.
- Kniha Kysucké Dračie a iné príbehy: https://www.kniha.istranka.sk/
Zhováral sa Peter Kolembus
