invazne rastlinyNa Slovensko a bohužiaľ aj na Kysuciach, nám za ostatné roky pribudli mnohé cudzie rastliny a živočíchy. Niektoré z nich sú agresívne a zaberajú priestor našim pôvodným druhom.

Tak strácame rôznorodosť našich lúk, brehov, okrajov lesov. Najmä na brehoch Kysuce a jej prítokoch Bystrici, Čierňanke, ale aj tých menších, je veľmi viditeľné rozšírenie kríku pohánkovca, ktorý vytlačil pôvodné druhy. Niektoré sú až nebezpečné a preto ich podľa nariadenia vlády SR 449/2019 Z.z. považujeme za invázne a musíme ich na svojich pozemkoch likvidovať.

Ako každý rok aj tento sa invázne (cudzie, nepôvodné) rastliny viac a viac rozširujú. Radíme medzi ne zlatobyl, netýkavky, krídlatku a iné. Sú to rastliny ktoré majú vysoký reprodukčný potenciál, rýchlo sa rozširujú podzemkami, alebo vytvárajú veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou a vytvárajú súvislé porasty, čím vytláčajú naše pôvodné slovenské druhy a devastujú pôdu. Mnohé z nich sú silné alergény alebo spôsobujú kožné poranenia.

A obyvatelia Kysúc k nim stále ostávajú nevšímaví. Pokiaľ ich nemajú v záhrade, tak pre nich tento problém neexistuje. Ale pozor, ak sa lepšie poobzeráte, zistíte, že už v tej záhrade sú, prípadne nie veľmi ďaleko od nej. Vlastník, či správca pozemku je povinný takéto rastliny likvidovať. Nesplnenie si tejto povinnosti je pod hrozbou pokuty od štátnej ochrany prírody. Týka sa to nie len fyzických osôb – súkromných vlastníkov záhrad a pozemkov, ale aj miest a obcí.

invazne rastliny1

Odstraňovať invázne rastliny musia aj správcovia pozemkov ako Správa povodia Váhu, Slovenská správa ciest alebo Železničná spoločnosť. Na ich nekonanie môžu občania poukázať na Štátnej ochrane prírody alebo na Okresnom úrade – Oddelenie životného prostredia.

V nariadení vlády SR máme zaradené 4 druhy bylín, 3 druhy drevín, 2 druhy slimákov a 9 druhov väčších zvierat.

Ktoré sú invázne – cudzie byliny?  

Pohánkovec, synonymum krídlatka (Falopia species)

Obsadila najmä brehy Kysuce a prítokov. Je to bylina podobná s pevnou dutou byľou a srdcovitými listami. Je mohutná, do 3 m, tak jej porasty vyzerajú ako kríky. Okrem brehov ju nájdeme na nekosených miestach kolo železníc, chodníkov aj uprostred mesta. Pohánkovec pochádza z Ázie a u nás vytláča pôvodné druhy, úplne mení flóru a následne aj faunu brehových porastov. Je nutné ho likvidovať.

Foto: Ing. Marta Mútňanová - sopsr.sk


Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)

Ďalšími inváznymi rastlinami rozšírenými aj v našom regióne sú zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská  (Solidago gigantea). Ide o žlto kvitnúce statné rastliny vysoké od 50 do 200 cm. Listy vyrastajú z byle striedavo, sú kopijovité, dlho končisté, ostro pílkovité. Súkvetie je metlina drobných žltých kvetov. Kvitne v auguste až októbri. Rastie na opustených miestach s narušenou vegetáciou, ktoré v súčasnosti nie sú využívané, napr. rumoviská, zarastajúce pasienky, okolia polí. Pochádzajú zo Severnej Ameriky. Bola privezená ako okrasná a medonosná rastlina. Ide o silný peľový alergén. Nakoľko každý druhý človek trpí nejakou alergiou, predpokladám väčšie zaangažovanie obyvateľov v boji proti jej rozšíreniu ako pri pohánkovci.

Foto: Ing. Marta Mútňanová - sopsr.sk


Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia L.)

Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia L.) tieže spôsobuje peľové alergie. Je to jednoročná bylina a práve tento krátky životný cyklus ju núti produkovať veľké množstvo semien, ktoré sa ľahko uchytia a tak sa rýchlo rozširuje. Má rozkonárenú stonku dorastá do výšky 20 až 150 cm. Listy sú tmavozelené, na rube sivozelené, chlpaté, dvakrát perovito strihané. Kvitne na jeseň. Kvety zeleno žlté. Rastie popri cestách, na opustených miestach.


Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa)

V posledných rokoch si Kysučania vo svojich záhradách vysadili zaujímavý menší strom. Dorastá do výšky 3 metrov a júli krásne kvitne fialovým súkvetím veľkým 5 až 17 cm, usporiadaným o strapcoch - klasoch, ktoré pri odpadnutí zafarbia na červeno celý chodník. Je rozšírený v záhradách po celých Kysuciach. Aj tento ker – strom patrí medzi invázne rastliny dovezené zo Severnej Ameriky. Volá sa beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa) a je potrebné ho rozhodne likvidovať- odstrániť zo záhrad.

Foto: Mgr. Jaroslav Košťál, PhD. - sopsr.sk


Kustovnica cudzia (Licium barbarum L.) a javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides Moench)

Na južnom Slovensku sa nebezpečne rozširujú dve dreviny, a to ker Kustovnica cudzia (Licium barbarum L.) a javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides Moench). Sú náročnejšie na teplo, takže Kysuce sú od týchto druhov zatiaľ uchránené.

Väčšina inváznych rastlín bola dovezené za bohumilým účelom. Ako okrasné, medonosné, hospodárske. Ich prednosť, je rýchli rast a rýchle rozmnožovanie, či už cez korene alebo množstvom odolným semien. Problém Slovenska a tiež Kysúc je v tom že sme umožnili rozšírenie týchto rastlín. Nekosíme, neobrábame, pôdu nechávame ľadom. A tak majú títo „agresori“ u nás raj. Najúčinnejšia ochrana je prevencia. A tu tá prevencia je hospodárenia. Hospodárenia na pôde. Je to NAŠE životné prostredie. Či už to berieme ako Boží dar, alebo ako Zem živiteľku.

Pohankovec sa rozmáha aj v centre Čadce

 

Marta Sláviková
RRA Kysuce

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: