Ako rýchlo sa v špičke naplní hlavný ťah zo Žiliny aj Krásna? Sú nejaké možnosti zlepšenia situácie?
Piatkové popoludnie na križovatke v Radoli nám ukázalo realitu kysuckej dopravy z bezprostrednej blízkosti.
Stretnutie zorganizovala iniciatíva D3 pre Európu. Spolu s Ľubomírom Jánoškom a Matejom Fabšíkom sme sledovali za prítomnosti dopravnej polície ako sa v priebehu niekoľkých desiatok minút mení plynulá premávka na súvislé kolóny. A predovšetkým to, ako veľmi môže jedno jediné miesto ovplyvniť dopravu od Žiliny až po Čadcu.
Na križovatku v Radoli prišli členovia iniciatívy D3 pre Európu v čase, keď sa piatková popoludňajšia špička ešte len začínala rozbiehať. Okolo 13:30 h však bolo zrejmé, že intenzita dopravy rastie mimoriadne rýchlo. Digitálne technológie zároveň ukazovali, ako sa kolóna postupne predlžuje od Oškerdy smerom k Brodnu a ďalej na Žilinu. To, čo sme dovtedy poznali najmä z dopravných máp a správ vodičov, sme tentoraz mohli sledovať priamo pred sebou. A to aj z pohľadu dopravnej polície.
Najzaujímavejšie bolo pozorovať, ako sa dopravný prúd správa ako celok, ale aj reakcie jednotlivých vodičov.
„Nárast tvorby kolón nás zaskočil a dá sa konštatovať, že dopravný prúd sa začne zastavovať sám. Aj pri dlhom cykle, kedy sa nebrzdí doprava na hlavnom ťahu, rastú kolóny až po štvorprúdovku v Brodne,“ opisuje Ľubomír Jánoška.
Keď sa zastaví Radoľa, problém sa presunie do Žiliny
Kľúčové je podľa neho pochopiť, čo sa stane vo chvíli, keď sa hlavný ťah začne zastavovať.
„Keď sa hlavný ťah zastaví v Radoli, kolóny dosiahnu Žilinu a postupne ju upchajú celú. Preto má regulácia veľký význam pre prejazdnosť Kysúc. Práve tu sme si uvedomili jednu dôležitú vec. Križovatka v Radoli nie je izolovaný dopravný bod. To, čo sa na nej stane, má následky o kilometre ďalej. A opačne – každé opatrenie, ktoré síce krátkodobo pomôže jednému smeru, môže zároveň vytvoriť problém niekde inde,“ upozorňuje Jánoška.
Dve hodiny, ktoré ukázali slabé miesto. Vodiči sa niekedy správajú neracionálne.
Počas približne dvoch hodín pozorovania sme si všímali aj to, ako vodiči križovatku využívajú. Výsledok bol prekvapujúci.
„Dôležité je zistenie, že v dobe piatkovej špičky sa križovatka v Radoli používa výlučne pre odbočenie do Čadce. A to je veľká chyba. Vytvorí sa kolóna, ktorá znemožní odbočenie do Žiliny. Za dve hodiny pozorovania odbočilo z mosta do Žiliny len päť automobilov,“ hovorí Matej Fabšík.
Číslo päť pôsobilo na mieste takmer neuveriteľne. Doprava z Kysuckého Nového Mesta smerom na Žilinu si pritom hľadá iné cesty. Časť vodičov využíva privádzač, ďalší smerujú cez Rudinu. Problém sa však týmto iba presúva. Vodiči smerujúci na privádzač zároveň brzdia tých, ktorí potrebujú pokračovať smerom na Čadcu. Jedna skupina ovplyvňuje druhú a vzniká situácia, ktorú by sme mohli zjednodušene nazvať dopravným šach-matom.
„Vodiči, čo odbočujú na privádzač do Žiliny, brzdia vodičov, čo idú do Čadce. A tak dookola si sami dávame šach-mat,“ konštatuje Jánoška.
Polícia ukázala, že regulácia môže fungovať
Nie všetko, čo sme na mieste videli, však bolo negatívne. Pozornosť si zaslúžilo opatrenie polície pri privádzači smerom na Čadcu. Vozidlá sa vďaka nemu dokázali plynulejšie zaradiť a doprava bola podľa nášho pozorovania podstatne organizovanejšia. Pomohlo aj zníženie rýchlosti na 50 km/h.
„Opatrenie polície pri privádzači smerom na Čadcu je dobrý nápad a funguje. Plynulosť je zabezpečená a vozidlá sa vedia zaradiť. Pomohlo aj zníženie rýchlosti na 50 km/h,“ hodnotí Jánoška.
Pri sledovaní práce policajtov bolo zároveň vidieť, aká náročná je regulácia dopravy v takomto exponovanom mieste. Každé rozhodnutie ovplyvňuje ďalší prúd vozidiel a chyba alebo oneskorenie sa môže o niekoľko minút prejaviť v podobe ďalšej kolóny.
„Plán B“ má dostať dopravu z bludného kruhu
Práve pozorovanie v Radoli otvorilo otázku, či súčasný systém dokáže zvládnuť ešte väčšiu dopravnú záťaž, ktorá Kysuce čaká počas ďalších etáp výstavby D3 a pri rekonštrukciách existujúcej infraštruktúry.
Jedným z navrhovaných riešení je takzvaný „Plán B“. Jeho podstatou má byť zmena organizácie dopravy v Radoli tak, aby sa križovatka v čase dopravnej špičky využívala predovšetkým na smer Žilina. Mechanické zábrany by zabránili odbočovaniu smerom na Čadcu a do Radole. Doprava z Kysuckého Nového Mesta smerom na Čadcu by sa následne presmerovala na privádzač D3.
„Aby sme si nedávali sami šach-mat, musíme urýchlene zaviesť ‚Plán B‘. Spočíva v usmernení dopravy tak, že na križovatke v Radoli sa bude dať odbočiť iba na Žilinu. Mechanické zábrany neumožnia ísť smerom na Čadcu alebo do Radole,“ vysvetľuje Fabšík.
Na hlavnej ceste by podľa návrhu zostal semafor iba na krátke zastavenie dopravy, aby mohli bezpečne prechádzať vozidlá a chodci medzi Radoľou a Kysuckým Novým Mestom. Cieľom je čo najviac uvoľniť hlavný dopravný ťah a zároveň zabrániť tomu, aby sa kolóny prenášali do centra Kysuckého Nového Mesta.
Návrh bol podľa Jánošku predstavený Matejom Fabšíkom na oficiálnom stretnutí dotknutých orgánov. Na detailoch riešenia pracuje Žilinská univerzita a výsledky majú byť známe v krátkom čase.
Takýto je návrh riešenia mobility
Kysuce čaká ešte náročnejšia skúška
Pri pohľade na dopravu v Radoli si však nemožno nahovárať, že existuje jednoduché riešenie. Jedna vec je jasná: doprava na ceste I/11 musí zostať čo najplynulejšia. Ak sa hlavný dopravný prúd zastaví, problém nebude mať iba Radoľa. Postupne sa môže preniesť cez Kysucké Nové Mesto, Brodno a Žilinu až hore celými Kysucami.
„Dnes neexistuje jednoduché riešenie, ale je jasné, že doprava na I/11 musí byť plynulá. Keď tok dopravy nebude plynúť, zastaví sa všetko od Žiliny až po Čadcu, samozrejme vrátane miest a obcí Kysúc,“ hovorí Jánoška.
Niektoré obce pritom môžu zavedením nových opatrení niečo stratiť. Pre niekoho môže znamenať zmena organizácie dopravy dlhšiu trasu alebo určitý diskomfort. Výstavba D3 a s ňou súvisiace dopravné obmedzenia sa však dotknú celého regiónu.
„Určitým obciam prinesie plán diskomfort a predĺženie trasy, ale každý musí priniesť určitú obeť výstavbe D3,“ dodáva Jánoška.
Skutočná skúška príde až pri búraní mostov
„Plán B“ môže podľa svojich autorov priniesť okamžité zlepšenie organizácie dopravy. Jeho význam však výrazne narastie v čase, keď sa začnú rekonštrukcie a búranie mostov vo Vraní, Kysuckej Bráne, Krásne a na ďalších miestach. Vtedy sa totiž hlavná dopravná záťaž presunie na zostávajúce úseky.
A pred Brodnom nás čaká ďalšia úzka časť celého systému – zbiehanie štyroch jazdných pruhov do jedného. Ak sa však vodičom podarí cez toto miesto prejsť, situácia smerom hore Kysucami by už mala byť podľa Jánošku podstatne plynulejšia.
Z Radoľskej križovatky a privádzača je vidieť viac než len kolónu
Keď sme po približne dvoch hodinách pozorovania z Radole odchádzali, zostal vo mne predovšetkým jeden pocit. Človek môže sledovať dopravné mapy, čísla, štatistiky a predpokladané scenáre. Ale až priamo na mieste vidí, ako rýchlo sa môže zdanlivo malý problém zmeniť na problém celého regiónu. A vidí aj prácu ľudí, ktorí sa snažia dopravu udržať v pohybe.
„Pozorovanie dopravy na križovatke v Radoli otvorí oči každému. Aj mne. Ďakujem Polícii SR, nemajú to jednoduché. Kým D3 nebude hotová, musíme dostať ľudí cez Kysuce bezpečne a s čo najmenšími zdržaniami. Preto bude potrebné hľadať aj ďalšie obchádzkové trasy – napríklad cez Kotrčinú Lúčku či Ochodnicu a Škorčie. Doprava na Kysuciach totiž nie je problémom jednej obce, jedného mesta ani jedného úseku cesty. Je to spoločný problém celého regiónu, “ povedal na záver Jánoška.
Samozrejme opatreniami sa región udrží ako tak pri živote. Na nohách musia stáť okrem polície a aktivistov aj ďalší. Samosprávy, okresné úrady, VÚC, zhotovitelia, NDS, Slovenská správa ciest aj samotné ministerstvo. Ak niekto v tomto boji o záchranu mobility regiónu poľavil, je čas zabrať. Jediným skutočným liekom je hotová diaľnica D3 a to v stanovenom termíne. Na tom sa ale určte zhodnú všetci.
Autor: redakcia
Foto: redakcia, Ľubomír Jánoška, Polícia SR
