Ako si sa dostal k histórii, špeciálne histórii Kysúc?

História bola mojou súčasťou od detstva. Vždy ma fascinovala, bola tajomná, plná otázok a záhad bez odpovedí. Tieto tajomstvá ma vždy priťahovali. Ako malému chalanovi sa mi vždy smiali, keď som prišiel niekam na návštevu prvýkrát zaujímala ma hneď pivnica a povala v dome. Očakával som, že tieto časti domu budú ukrývať tajomstvá. V rannom detstve ma predovšetkým zaujímala paleontológia a obdobie dinosaurov. Mal som „more“ figúrok dinosaurov, väčších i menších. Neodmysliteľnou súčasťou boli samozrejme knihy. Moja prvá kniha sa volala „Svět vymřelých zvířat“ od autora Bořivoj Záruba. Kniha vyšla v roku 1991. Zaujímavosťou tejto knihy sú kresby, ktoré vytvoril známy český maliar a ilustrátor dobrodružných kníh Zdeňek Burian. Knihu mám dodnes v domácej knižnici.

Paradoxne môj ďalší záujem o históriu, presnejšie o egyptológiu u mňa vzbudila kreslená rozprávka „Princ egyptský.“ Boli sme na nej v kine ešte počas základnej školy. A tu začalo veľké šialenstvo. Staroveký Egypt ma neskutočne zaujal. Čítal som knihy, pozeral dokumentárne filmy, prekresľoval rôzne výjavy z kníh a zostavil som si i vlastnú abecedu z hieroglyfického písma. Ťažko to vysvetliť, bola to proste mánia, posadnutosť, ktorú krásne opísal Vojtech Zamarovský vo svojej knihe Bohovia a králi Starého Egypta: „Vzrušujúce je stretnutie so starým Egyptom: strieda sa pri ňom obdiv s opakom obdivu, priťahuje nás jeho svojráznosť i rozdielnosť. Mnohé nás v ňom vábi a mnohé aj odpudzuje – práve preto nás nenecháva ľahostajných v mysli ani v srdci, hoci je už dávno mŕtvy.“

Samozrejme nezostal som iba pri teórii, postupne som začal na pozemku nášho rodinného domu v Oščadnici zakopávať rôzne predmety s textami, nech majú v budúcnosti čo archeológovia vykopávať. Tejto mojej činnosti sa veľmi „potešil“ najmä môj otec. Z toho vyplýva, že archeológia ma zaujímala rovnako, ako história. Vrcholom „mojej kariéry“ bola mumifikácia paradajky, samozrejme nedopadlo to dobre a paradajka mi zhnila. V dospelom veku sa mi podarilo dostať ku knihe „Secrets from the Sand“ od autora Zahi Hawass. Tento pán patrí medzi významných egyptológov a v minulosti bol dokonca egyptským ministrom pre historické pamiatky. Často ho môžeme vidieť v rôznych dokumentárnych filmoch, nosí klobúk ako Indiana Jones. Dlhé roky bol akýmsi mojim idolom. V roku 2016 som sa dozvedel, že sa Zahi Hawass nachádza na Slovensku, konkrétne v Piešťanoch. Osobne sa mi s ním nepodarilo stretnúť, avšak podarilo sa mi vybojovať už spomínanú knihu s jeho venovaním a podpisom. Neskôr mi napísal i mail.

Záľubu v histórii a archeológii vo mne podporovali i moji rodičia, ktorí ma často brávali na výlety po hradoch a zámkoch. V navštevovaní hradov, zámkov a iných historických lokalít som nepoľavil ani v dospelosti. Navštívil som približne 90 hradov na Slovensku. Samozrejme počítame i hrady, kde toho moc nezostalo. Do tohto počtu potom treba započítať hradiská, hrádky a ďalšie archeologické lokality, na ktorých by mnohí ľudia veľa zaujímavého nevideli. Mňa to však priťahuje. Čím osamelejšia lokalita, tým lepšie pre mňa. Každá lokalita vyžaruje určitú energiu, niekde sa cítim príjemne a z ďalšej radšej utekám preč. Takúto nepríjemnú energiu som cítil na hrade Rajec. Nepatrné zvyšky som bol pozrieť už dávnejšie a na lokalite som bol sám. Neustále som mal pocit, že ma niekto sleduje. Ale pre pokoj mojej psychiky viem, že nie som jediný, kto má rovnaké pocity pri návšteve obdobných miest. 

A k samotnej histórii Kysúc som sa dostal vďaka svojmu otcovi. Tuším v období svojho dospievania som od neho dostal knihu „Za oponou kysuckých dejín“, autor: Ján Podmanický, rok vydania 2002. Obsah tejto knihy ma zaujal a začal som si uvedomovať, že i Kysuce majú svoju históriu. V tom čase som pociťoval nedostatok literatúry o Kysuciach, respektíve o histórii. Až neskôr začali vychádzať super knihy, napríklad Kysuce na tajných mapách Prvého vojenského mapovania – Historická topografia Kysúc. Autorom knihy je historik Kysuckého múzea Martin Turóci, kniha vyšla v roku 2010. Takže tieto dve spomínané knihy výrazne ovplyvnili môj záujem o históriu Kysúc. Postupom času vychádzali ďalšie a ďalšie zaujímavé publikácie, prevažne z Kysuckého múzea.

Kostol sv. Jána Krstiteľa, Skalité

Potom prišla éra sociálnych sietí. Vznikalo množstvo zaujímavých skupín, ktoré som začal sledovať. Boli to skupiny zamerané na hrady, hradiská na Slovensku a podobne.

Zaujímavosti pridávaš na svoj web aj sociálnu sieť.

V hlave som mal dlhší čas nápad založiť skupinu, ktorá by sa venovala histórii Kysúc. Nič také na sociálnych sieťach nebolo, vychytal som teda „dieru na trhu“ a v roku 2021 som založil na sociálnej sieti Facebook dve skupiny, z ktorých jedna propagovala históriu, archeológiu a druhá tradičnú ľudovú architektúru na Kysuciach, osady Kysúc. V roku 2022 som sa rozhodol tieto skupiny zlúčiť do jednej verejnej skupiny s názvom "Kysuckou krajinou."
Teda od roku 2021 som vyhľadával zaujímavé miesta, navštevoval ich, fotil a písal k nim krátke články. Informácie som čerpal z dostupnej, prevažne regionálnej literatúry. Niektoré lokality som poznal z detstva, niektoré som našiel priamo v knihách i na webe. Neskôr som začal fotiť i kysucké osady.

Osada Kuchriská, Raková

Po zhruba roku „práce“ som mal dostatok materiálu a rozhodol som sa založiť vlastnú webovú stránku, ktorá by fotografie i informácie o historických zaujímavostiach a osadách poňala. V roku 2022 teda vznikla webová stránka; www.kysuckoukrajinou.sk. Návštevník vďaka webovej stránke môže spoznať približne 117 historických lokalít a 67 kysuckých osád. Neustále pribúdajú nové lokality a osady. Informácie postupne dopĺňam.

Kostol sv. Jakuba Staršieho Kysucké Nové Mesto

Kaštieľ Radoľa

Prečo toto robím? Mojim cieľom je propagovať a zároveň lepšie poznať región Kysúc. Konkrétne historické pamiatky a zaujímavosti, osobnosti Kysúc, osady a v neposlednom rade archeologické lokality. Kníh o regionálnej histórii máme k dispozícii dostatok, avšak nie každý siahne po knihe, ktorá obsahuje more textu, i keď ten text je samozrejme hodnotný. Ja sa snažím ľudí upútať na fotografie z danej lokality a následne pridávam i informácie. Fotím kostoly, kríže, kaplnky, zvonice, objekty z 2. svetovej vojny, osady a ďalšie. Z niektorých lokalít vytváram i videá. Takto som sa teda dostal k histórii, i keď možno som sa s ňou narodil. 🙂

Ktoré obdobie našej histórie je pre teba najzaujímavejšie?

Z histórie Kysúc ma najviac zaujíma obdobie praveku, hradiská, útočiská. Áno, i také na Kysuciach máme. Fascinuje ma i obdobie stredoveku a z novoveku sú mojim favoritom jednotlivé časti pevnostného systému, ktoré poznáme pod názvom „Jablunkovské šance.“ Na Kysuciach sa bavíme o Starých a Malých šancoch.

Pevnosť Staré šance, Svrčinovec

Objavil si niečo nové?

Neobjavil som nič, čo by už dávno objavené nebolo. 🙂 Historici a archeológovia o lokalitách na Kysuciach samozrejme vedia, bežní ľudia, často žijúci pod lokalitou o nej ani netušia. Teda v kategórii bežných ľudí som objaviteľom. O niektorých lokalitách nerozprávam, ani nedávam fotografie. Sú to archeologické lokality, ktoré by aspoň zatiaľ mali zostať v utajení z dôvodu ich ochrany.

Venuješ sa napríklad starému hradisku na Malom Vretni. Mňa zaujalo aké rozsiahle bolo toto hradisko. Môžeš nám o ňom niečo povedať bližšie?

Túto lokalitu navštevujeme pomerne často s priateľmi, ktorí sa o toto obdobie našej histórie taktiež zaujímajú. Jedná sa o doteraz najväčšie známe hradisko na Kysuciach, zaberá plochu cca 3 ha. V súčasnosti ešte prebieha polemika, či sa jednalo o trvalo osídlenú lokalitu alebo o refúgium, teda miesto, kde sa ľudia uchyľovali v čase hrozby, nebezpečenstva. Na Malom Vretni môžeme pozorovať valové opevnenie i množstvo terás, ktoré boli vo svahu kopca vytvorené ľudskom rukou. Na terasách v minulosti zrejme ľudia budovali svoje obydlia a chovali zvieratá. Jedná sa o pravekú lokalitu, historici a archeológovia ju radia do obdobia neskorej doby bronzovej - začiatok staršej doby železnej.

Rád spoznávaš kysucké osady, čím sú pre teba zaujímavé?

Áno, rád navštevujem a spoznávam kysucké osady, je to popri histórii regiónu moja ďalšia aktivita. Vždy som vnímal, že na Kysuciach máme krásne osady, veď svoje prvé kroky v živote som vlastne urobil v osade Liptákovci, ktorá sa nachádza v obci Oščadnica. Istý čas som tu žil s rodičmi a starými rodičmi. Moja mama má dievčenské meno Liptáková a rodinné korene z jej strany siahajú i do osád Haladejovci a Moskáľovci v Oščadnici.

Vždy sa teším na návštevu novej osady. Pocitovo by som to opísal k prvej návšteve hradu, hradiska. Myšlienka lepšie spoznať a spropagovať naše kysucké osady mi napadla samozrejme v jednej z osád. Jedného dňa sme sa vybrali do osady v obci Zákopčie. U Gacovcov sa nachádza krásna drevenica z roku 1879, drevenica je zároveň národná kultúrna pamiatka. A s tým zámerom som tam išiel. Pozrieť históriu, jeden objekt, drevenicu. Osada to bola krásna a o drevenicu sa vzorne stará jej majiteľ.

Drevenica v osade Gacovci, Zákopčie

Pri odchode domov som si uvedomil, že v podstate i tieto osady sú súčasťou regionálnej histórie, sú krásne, zaujímavé a zaslúžia si propagáciu. Preto som začal postupne osady navštevovať a propagovať. Najskôr v skupine Osadami Kysúc, v súčasnosti už spoločne s históriou v skupine Kysuckou krajinou a na webe www.kysuckoukrajinou.sk. Ku každej osade vytváram i prístupovú trasu, uvádzam jej nadmorskú výšku a ďalšie zaujímavosti. Aktuálne mám navštívených i s rodinou cca 80 osád. Údajne je ich na Kysuciach 800. Mám teda ešte čo robiť. 🙂

Kríž v Klubine

Aké máš ďalšie koníčky? Napríklad viem že si členom záchrany Starhradu?

„Projekt“ Kysuckou krajinou je môj najväčší koníček. Zaberá mi väčšinu voľného času. Spadá tu hľadanie informácií, plánovanie trasy, fotografovanie a úprava fotiek, tvorba príspevkov do skupiny na Facebooku a na web. Z niektorých lokalít a osád vytváram i videá, ktoré potom strihám a pridávam na YouTube kanál „Kysuckou_krajinou.“ Rád čítam knihy, najmä z regionálnej histórie, rád si pozriem dobrý film i dokument.

Som i členom občianskeho združenia s názvom „Združenie na záchranu Starého hradu - castrum Warna.“ Svojou dobrovoľníckou činnosťou sa snažíme o záchranu Starého hradu v obci Nezbudská Lúčka. Takže svoj voľný čas, prevažne soboty venujem hradu, i keď sa musím priznať, že posledné mesiace som sa venoval prevažne potulkám po našich Kysuciach.

Ďakujeme za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus

Prečítajte si aj články, ktoré pre nás Peter napísal:

• Krása kysuckých osád na Zákopčí - osada Gacovci
• Krása kysuckých osád: osady Kuchriská v Staškove a v Rakovej
• Krása kysuckých osád: osada Beskydok v Oščadnici
• Krása kysuckých osád: osada Gregušovci, Makov
• Krása kysuckých osád: osady Grófovci a Príslop v Oščadnici