Senzačný objav z Grónska. Topenie ľadovca odhalilo torzo stroja, a s ním aj svedectvo o expedícii z roku 1915. Ukázalo sa, že Kysučan možno predbehol R. Amundsena. Navyše na cestu k pólu použil revolučný vynález, ktorý svet spoznal až o roky neskôr – prvý snežný skúter.
Dobývanie severného pólu v minulosti bolo brutálnou kombináciou odvahy, utrpenia a obrovských pochybností. Na rozdiel od dnešných moderných expedícií, to kedysi bola hra o holý život. Je až neuveriteľné, že sa na takúto cestu podujal odvážny Kysučan a to pred viac ako 100 rokmi. Bola jeho cesta úspešná? A prečo sa o nej dozvedáme až teraz?
Zlatý vek polárnych objavov
Začiatok 20. storočia (okolo roku 1909) bol zlatým vekom polárnych objavov. Muži ako Robert Peary alebo Frederick Cook tvrdili, že dobyli pól. Ich prvenstvo však bolo spochybnené. Oficiálne sa ako prvý dostal na severný pól Roald Amundsen (1926). Ten ako prvý preukázateľne dobyl južný pól tak, že preletel nad severným pólom vo vzducholodi Norge. Do hry o prvenstvo však vstupuje doteraz neznáme meno, pochádzajúce z vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Pre nás je to o to zaujímavejšie, že bol pôvodom Slovák.
Aké boli prvé polárne výpravy?
Základom prvých polárnych výprav bol pohyb po zamrznutom oceáne pomocou psích záprahov. V tej dobe sa verilo, že je to jediný spôsob, ako prekonať obrovské vzdialenosti na nestabilnom ľade. Ako oblečenie okrem vlny používali kože a kožušiny, podľa vzoru Inuitov. Hlavnou zložkou stravy bol pemikán – vysoko kalorická zmes sušeného mäsa, tuku a bobúľ. Bol ľahký, nekazil sa a dodával energiu potrebnú na prežitie v -50 °C. O využití strojov, namiesto psích záprahov sa vtedy príliš nehovorilo, hoci polárnik Robert Falcon Scott sa neúspešne pokúsil okolo roku 1908 použiť antarktické motorové sane
Pôvodná dochovaná fotografia odvážneho polárnika z Kysúc
Príbeh odvážneho Kysučana
Príbeh Kysučana a jeho výprava začína o niečo neskôr, konkrétne do roku 1914. Vladimír Mlynár bol pacifista a odmietol sa zúčastniť prvej svetovej vojny. Aj preto emigroval do Ameriky. O podrobnostiach prebieha historický výskum na čele s historikom M. Liščákom, ktorý do Ameriky pred niekoľkými rokmi, aj za tento účel vycestoval. Zdatnými pomocníci vo výskume sú aj nadšenci ako je Peter Kvasnica, Lukáš Kubiatko, či neúnavný propagátor Mlynárovho života, Peter Kolembus.
Vynález snežného skútra
O takzvaných motorových saniach sa Mlynár zaujímal ešte počas pôsobenia v rodných Kysuciach. Už v roku 1907 vyrobil ako prvý na svete svoje prvé motorové sane. Šlo o snežný skúter poháňaný tlačnou vrtuľou. Ako motor použil práve ten, ktorý bol osadený v tzv. „samochode kisuckom“. Jeho výkon však bol nízky a v rodnej Vysokej nad Kysucou sa jeho pokusné jazdy nestretli s ohlasom, aký by si zaslúžili. Stroj bol neskôr rozobratý a jeho torzo dokonca slúžilo na zvážanie kravského hnoja na kysucké políčka. Ako bolo spomenuté, do USA sa dostal za nejasných okolností, v roku 1914. Tam sa v štáte Ohio stretol s vtedy slávnymi bratmi Wrightovcami, vynálezcami lietadla. Ich motory boli vtedy známe tým, že boli síce ľahké, ale dosť náladové a náchylné na prehrievanie. Z ich komunikácie s Mlynárom sa dochovali len útržky. Dochoval sa príbeh, keď si odpľul si povedal lámanou angličtinou: "Mister Wright, veď vám to netiahne falošný vzduch, máte tam zle vykutú ihlu v karburátore!" Pomerne rýchlo a len s drotárskym náradím, vyladil ich motor k spokojnosti slávnych kolegov. Okrem toho urobil na ich motore ďalšie nešpecifikované vylepšenia. Wrightovci boli takí nadšení, že mu ten "pokazený" (podľa nich už odpísaný) motor darovali. A on ho neskôr použil na svoj v Amerike znovu postavený snežný skúter.
Pôvodná dochovaná fotografia "aero saní" Rok 1915
Jeho ďalšie pôsobisko v Amerike už bolo v Pittsburgu. Tam sa Mlynár stretol s myšlienkou budúceho založenia Československej republiky. Ako dar budúcej vlasti sa rozhodol dobyť severný pól. Z jeho poznámky citujeme: „K sláve vlasti budúcej, chcem jej darovať dobytie pólu, nech jej vlajka bude prítomná v pamäti národa.“ Krásne slová!
Práce na novom snežnom skútri (aerosaniach) šli pomerne rýchlo. Zamestnal sa v oceliarni, ale po nociach v garáži staval svoju Kysuckú strelu. A tak, už v roku 1915, sa vybral na svoju polárnu výpravu. Je neuveriteľné, že sa rozhodol dobyť pól úplne sám, hoci predpokladal pomoc miestnych Inuitov.
Príchod do Grónska
Mlynárov príchod do Grónska je zdokumentovaný colným záznamom. Tamojšie úrady riešili vtedy nevídaný stroj – aerosane. Dochoval sa zápis:
WRIGHT CYCLE COMPANY
Dayton, Ohio, U.S.A.,12. august 1915
VEC: OSVEDČENIE O TECHNICKEJ SPÔSOBILOSTI A ODPORÚČANIE
Komu: Všetkým colným orgánom, veliteľom polárnych staníc a guvernérom arktických teritórií.
Týmto potvrdzujeme, že doručiteľ tohto listu, pán Vladimir Mlynar, je držiteľom nášho plného uznania v odbore jemnej mechaniky a spaľovacích strojov. Jeho stroj, známy pod názvom "KYSUCKÁ STRELA" (The Kysuca Arrow), je vybavený naším upraveným vzduchom chladeným motorom. Hoci ide o americkú technológiu, pán majiteľ do nej vložil špecifické vylepšenia, ktorým my v Ohiu nie celkom rozumieme, ale fungujú bezchybne.
Prosíme o nasledovné:
- Umožnite voľný prejazd tohto stroja cez všetky hranice.
- Nepokúšajte sa motor rozoberať – hrozí, že ho už nikto (okrem doručiteľa) nezloží späť.
- V prípade benzínu ako paliva, akceptujte vo vhodnom aj kvalitný destilát, ak je aspoň 52-percentný. (týmto stroj chránil pred zamŕzaním. Podobne riešil aj riedenie oleja, pôvodne vyrobeného z veľrybieho tuku, ktorý mal v silných mrazoch tendenciu tuhnúť – pozn. redakcie)
Cesta Grónskom
Cesta zamrznutým Grónskom k severnému pólu bola azda najväčším technickým úspechom objaviteľa, vynálezcu. Za jediný deň prešiel ďalej ako iní polárnici za celé týždne. Jeho stroj slúžil aj ako úkryt v nepriazni počasia, či polárnym medveďom. Takto sa dostal až na najsevernejší možný bod Grónska. Tam však narazil na obrovské prekážky. Ľadové kryhy boli miestami pretrhnuté. Prejsť cez niekoľkometrové trhliny bol nadľudský výkon. Preto, len sto kilometrov od severného pólu, svoj stroj zanechal a ďalej sa pokúsil putovať pešo. Problémom bolo zameranie, kde presne sa vlastne nachádza. Ľadová kryha, po ktorej v nezvyčajne krutej zime putoval, bola v neustálom pohybe, takže boli dni, že to čo prešiel vpred, stratil pohybom plávajúcej kryhy opačným smerom.
Umelá inteligencia pomohla pri rekonštrukcii pôvodnej fotografii. Jedna z mála sníkov, kde vidíme Vlada Mlynára
Dobyl Kysučan severný pól?
Na nášho polárnika sa však neskôr usmialo šťastie. Pohyb ľadovej kryhy sa obrátil v jeho želaný smer. A takto azda dosiahol aj severný pól. Bohužiaľ pre objaviteľa a teda aj jeho uznania, sa o dobytí severného pólu nedochovali žiadne dôkazy. Ako je známe, magnetický zemský pól sa na geografickom nenachádza, takže sa jeho presné zameranie stalo neriešiteľným problémom objaviteľa.
Pri ceste späť mal polárnik šťastie. Ďalším pohybom plávajúcej kryhy sa Mlynár dostal blízko k svojmu stroju a po jeho naštartovaní, nasledovala cesta Grónskom smerom na juh. Rozhodol sa ísť okolo pobrežia a stihol dosiahnuť niekoľko významných objavov, medzi inými objavil aj dovtedy neznámy ostrov o ktorom všetci tvrdili, že je pevnou súčasťou Grónska. Tejto udalosti sa budeme venovať v samostatnom článku. V týchto miestach však počas snehovej búrky svoj stroj musel zanechať. Ďalším dôvodom bolo aj minutie paliva. Úplne vyčerpaný, na pokraji života, sa dostal k Inuitskej osade. Takto si kysucký génius zachránil život, avšak stroj už nikdy neuvidel. Jeho tvrdenia o dobití pólu sa bohužiaľ nestretli s potrebným ohlasom. V tom čase naplno zúrila prvá svetová vojna a o takéto správy nebol príliš záujem. Dielo a obeta génia tak vyšla, tak ako mnohokrát predtým a potom, naprázdno. Nie však úplne.
Znovuobjavenie stroja
Po uplynutí viac ako 100 rokoch sa však udialo niečo nečakané. Vplyvom globálneho otepľovania, pod metrami nánosu ľadu, objavili záhadný stroj! Počas výpravy Grónskom ho našli amatérski polárnici. Okrem stroja však našli aj dokumenty, ktoré môžu zmeniť históriu a dokonca majú aj geopolitické súvislosti. Táto udalosť je natoľko významná, že ju opíšeme v samostatnom príspevku. Je však jasné, že meno Vladimír Mlynár, drotár pôvodom z Kysúc si nájde miesto v histórii našej krajiny.
Vzácny objav: fragmenty orginálneho stroja: Drevená vrtuľa
Vytvorenie repliky a jej uvedenie
V priebehu roku 2025 kysuckí nadšenci, pod vedením vedúceho „Spolku priateľov Vlada Mlynára“, Petra Kolembusa, sa z dochovaných častí Kysuckej strely pokúsili vytvoriť jeho vernú kópiu. Je dokonca funkčná a už o pár mesiacoch ju budete môcť uvidieť v zrekonštruovanom Palárikovom dome. Tam pripravujú aj stálu expozíciu diela kysuckého génia. S oživením spomienky je spokojný aj starosta obce Vysoká nad Kysucou Anton Varecha. Uviedol: „Som hrdý, že Vlado Mlynár, náš rodák, znovu ukázal svoju výnimočnosť.“ Činorodý spolok Vlada Mlynára začiatkom tohto roku navštívili v Grónsku aj územie ostrova Nová Kysucká Zem.
Peter Kolembus a jeho tím vytvorili repliku Mlynárových aerosaní
Replika aerosaní Kysucká strela počas testovania v rodisku V. Mlynára - Vysokej nad Kysucou
V tejto budove už o niekoľko mesiacov budete môcť navštíviť Múzeum V. Mlynára
K stálym členom spolku priateľov Vlada Mlynára, ktorými sú zakladatelia P. Kolembus a A. Varecha, dlhoroční členovia, J. Cabadaj, P. Kvasnica či M. Liščák, sa pripájajú aj Ľubor Škorík, Lukáš Kubjatko, Jana Kvasniocová a Zuzana Gacíková.
Pozornému čitateľovi iste neuniklo, že príspevok bol zverejnený 1. apríla, v deň, keď vzniká množstvo podobne naladených článkov ?
Článok zverejnený 1.4.2026
Autor: Peter Kolembus
Foto: Jaroslav Cabadaj, Grafická úprava: Peter Kolembus, Gemini AI
