manzelia kucakovci oscadnicaRozhovor s úspešným prevádzkovateľom penziónu v Oščadnici. 

Penzión Alpinka. Pamätám sa, ako ste možno pred dvadsiatimi rokmi začínali, ako malý privát a zrazu sedím v úspešnom penzióne, ako to celé začalo?

Pred dvadsiatimi rokmi, keď cestovný ruch na Kysuciach začínal, sme sa tiež rozhodli, že budeme ubytovávať turistov. Začali sme s jedným apartmánikom, v podstate sme prerobili časť nášho domu. S týmto sme začali. Ja som naďalej chodil po svete, po montážach - Estónsko, Nemecko... Časom mi to už liezlo hore krkom, preto som sa rozhodol, že sa naplno začnem venovať cestovnému ruchu. Pustil som sa do práce a urobili sme päť apartmánov. Môžem povedať, že sme v Oščadnici začali možno medzi desiatimi – pätnástimi prvými. Teraz je tu možno 350 ubytovacích zariadení, z ktorých polovica poriadne nefunguje. Majú to majitelia, ktorí to postavili, ale nestarajú sa to. No čo mám k tomu povedať, je to robota ako každá iná - od rána do večera. Keď niečo zarobíte, všetko do toho vrátite späť. Ak nemáte eurodotácie tak sa musíte starať.

penzion alpinka oscadnica

Ste známy prepájaním svojich koníčkov s podnikaním a môžem povedať, že ste sa stali aj televíznou osobnosťou...

No s tou televíznou osobnosťou, áno, to je tak. Ja nemám rád kopírovanie, väčšinou si chcem veci vymyslieť sám, aby som to mal svojské. Po prvé ma to baví a po druhé, je to nejaká výzva, keď si niečo vymyslím, aby som to aj urobil. Od maličkostí, až po väčšie veci okolo domu. Ja sa môžem nazvať kutilom. Takže som si vymyslel napríklad udiareň, vydlabanú v kmeni stromu. Na internete si to našla televízia JOJ, a tak začalo televízne nakrúcanie, ktoré trvalo v podstate pol roka. Potom, ako kutila, ma zaradili do rubriky Rudove ľudové nápady. V podstate to boli také praktické, jednoduché veci. Niečo chceli oni, niečo som si vymyslel sám.

Na čo ste najviac hrdý z toho, čo ste vybudoval?

Najviac hrdý? To nejde takto povedať, pretože ja vidím všade iba robotu. Hrdý som na to, že chvalabohu, je to vybudované tak, ako to je. Naďalej to zveľaďujeme, lebo ľudia, ktorí tu prichádzajú opakovane, to vedia viac ohodnotiť. Ja to vidím tak, že stále treba niečo zdokonaľovať, stále treba niečo opravovať a vymýšľať. Napríklad, kúpil som rozobranú dreveničku a následne som ju postavil úplne sám. Urobil som z nej také mini wellness centrum. Mám napríklad najväčšie vajce na Slovensku ako domček na strome, alebo všelijaké iné maličkosti a výmysly okolo domu. Môžem tiež povedať, že ako jediný v Oščadnici mám zbierku sedliackeho náradia, také mini múzeum. Tie veci zbierame už v podstate 20 rokov. Snažíme sa vyberať väčšinou také tradičné oščadnické, sedliacke náradia.

Ako vidíte cestovný ruch v Oščadnici a na Kysuciach?

Poviem, prečo som začal s cestovným ruchom. Robil som v Estónsku, nekonečná rovina. Keď som prišiel domov do Oščadnice a sadol som si pred svoj, vtedy ešte rodinný dom, na lavičku a pozrel som sa na tie hory. Tak som si povedal, že nič krajšie som na svete nevidel. Slovensko a Kysuce sú tak nádherné. Človek by hneď chcel prejsť všetky tie turistické a cykloturistické trasy, alebo ich len tak pozorovať. Každý deň je príroda iná, vždy inak vonia. Lyžiarske stredisko u nás je výborná vec. Priláka do tejto lokality veľa ľudí. O stredisko sa musia v tomto čase omnoho viac starať. Posledné zimy je so snehom a zasnežovaním trošku problém, keďže bolo niekoľko teplých zím. V Oščadnici a na Kysuciach napriek tomu cestovný ruch bol a bude. Pamätám si, že už pred nejakými 40 rokmi tu moja svokra prenajímala taký domček. Keď to tak zoberieme, tak Kysuce a Orava sú v podstate klimatické kúpele. Návštevníci z Ostravska, Bratislavy a neviem akých miest sa tu po prvé dobre vyspia, po druhé sa tu trošku vyliečia, ešte by bolo treba trošku viac tej žinčice, aby to malo ten celkový efekt. (smiech)

Za rozhovor ďakujem Rudovi Kučákovi a prajem všetko dobré.
Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

Môže vás zaujať