invazna rastlina cadcaBrehy Kysuce zaťahuje pohánkovec - invázna rastlina, ktorej je problém sa zbaviť. Obyvatelia Kysúc k nim stále ostávajú nevšímaví.

Či už je to v dôsledku nášho častého presúvania tovaru a aj nás samotných, alebo v dôsledku oteplenia, či celkovej zmeny klímy, sú tu. Odborne ich nazývame invázne druhy a poniektoré sú naozaj veľmi agresívne, priebojné a prispôsobivé. Ak im to dovolíme, zaberú veľký priestor a vytlačia naše pôvodné druhy „zo slnka“.

Na Slovensko a bohužiaľ aj na Kysuciach, nám za ostatné roky pribudli mnohé cudzie rastliny a živočíchy. Niektoré z nich sú agresívne a zaberajú priestor našim pôvodným druhom. Tak strácame rôznorodosť našich lúk, brehov, okrajov lesov. Najmä na brehoch Kysuce a jej prítokoch Bystrici, Čierňanke, ale aj tých menších je veľmi viditeľné rozšírenie pohánkovca, ktorý vytlačil pôvodné druhy. Niektoré sú až nebezpečné a preto ich podľa nariadenia vlády SR 449/2019 Z.z. považujeme za invázne a musíme ich na svojich pozemkoch likvidovať.

U nás na Kysuciach sa najviac stretávame s inváznymi rastlinami ako sú:

  • Pohankovec  - Krídlatka ( celý rod - všetky typy)  -  Fallopia sp. (synonymum. Reynoutria)
  • Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia),
  • Zlatobyľ  kanadská  (Solidago canadensis)
  • Zlatobyľ obrovská  (Solidago gigantea)

Ako každý rok aj tento sa invázne rastliny viac a viac rozširujú. A obyvatelia Kysúc k nim stále ostávajú nevšímaví. Pokiaľ ich nemajú v záhrade, tak pre nich tento problém neexistuje. Ale pozor, ak sa lepšie poobzeráte, zistíte, že už v tej záhrade sú, prípadne nie veľmi ďaleko od nej. Vlastník, či správca pozemku je povinný takéto rastliny likvidovať. Nesplnenie si tejto povinnosti je pod hrozbou pokuty od štátnej ochrany prírody. Týka sa to nielen fyzických osôb, ale aj miest a obcí. Okresné mesto Čadca je celé „zanesené“ pohánkovcom, ktorý ak mesto nezačne likvidovať stane sa jedinou bylinou nielen na brehových porastoch, ale aj centra mesta. S výnimkou niekoľkých udržiavaných kvetináčov. Odstraňovať invázne rastliny musia aj správcovia pozemkov ako Správa povodia Váhu alebo Železničná spoločnosť. Na ich nekonanie môžu občania poukázať na Štátnej ochrane prírody alebo na Okresnom úrade – Oddelenie životného prostredia.

V nariadení vlády SR máme zaradené 4 druhy bylín, 3 druhy drevín, 2 druhy slimákov a 9 druhov väčších zvierat.

   
Pár slov o tých najagresívnejších rastlinách

pohankovecFoto: Ing. Marta Mútňanová - sopsr.sk

Pohánkovec

Brehy Kysuce a aj brehy jej prítokov za ostatných 20 rokov obsadila bylina pohánkovec, synonym. krídlatka (Fallopia sp.), ktorý vyzerá ako rozťahujúci sa ker. U nás je zastúpený troma druhmi, ktoré sa líšia tvarom listov. Je to statná trváca byliny rozkonárenými podzemkami, z ktorých vyrastajú jednotlivé byle. Tie sú zelenej farby s červenými škvrnami, článkované, duté, v hornej časti bývajú rozkonárené. Dorastajú až do výšky 3 metrov. Listy, trojuholníkové až vajcovité, veľké od 12 do 20 cm, vyrastajú striedavo. Všetky druhy kvitnú väčšinou v auguste až septembri. Tvoria bledé až žltobiele metliny zložené dlhých paklasov. Okrem brehov ho nájdeme aj v okolí železníc alebo na iných neudržiavaných plochách.

Pohánkovec pochádza z Ázie a u nás vytláča pôvodné druhy, úplne mení flóru a následne aj faunu brehových porastov. Je nutné ho likvidovať. Účinný je chemický spôsob s použitím registrovaných prípravkov na ochranu rastlín (herbicídov), ktorými sa porast pohánkovcov postrieka. Najvhodnejšie obdobie je na jeseň v čase kvitnutia druhu. Je potrebné zásah zopakovať. Potom sa vyschnutý porast ponechá cez zimu premrznúť a na jar sa odstránia uschnuté časti rastlín. Môže sa pri menších porastoch využívať aj kosenie alebo mulčovanie v čase pred kvitnutím rastlín, pričom je najlepšie opakovať zásah viackrát ročne a takýto zásah je potrebné uskutočniť niekoľko rokov po sebe. Osamotené rastliny sa môžu aj vykopávať.

zlatobyľ kanadskaFoto: Ing. Marta Mútňanová - sopsr.sk

Zlatobyľ

Ďalšími inváznymi rastlinami rozšírenými aj v našom regióne sú zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea). Ide o žlto kvitnúce statné rastliny vysoké od 50 do 200 cm. Listy vyrastajú z byle striedavo, sú kopijovité, dlho končisté, ostro pílkovité. Súkvetie je chocholíkatá metlina drobných žltých kvetov. Kvitne v auguste až októbri. Rastie na opustených miestach s narušenou vegetáciou, ktoré v súčasnosti nie sú využívané, napr. rumoviská, zarastajúce pasienky, okolia polí. Pochádzajú zo Severnej Ameriky. Bola privezená ako okrasná a medonosná rastlina.
Ide o silný peľový alergén. Nakoľko každý druhý človek trpí nejakou alergiou, predpokladám väčšie zaangažovanie obyvateľov v boji proti jej rozšíreniu ako pri pohánkovci.
Vhodným spôsobom odstraňovania je kosenie alebo mulčovanie porastov zlatobyle v čase pred kvitnutím rastlín, aby sa zabránilo tvorbe a následnému rozšíreniu semien. Možná je aj pastva oviec alebo dobytka, prípadne pooranie, ak sa porasty druhu vyskytujú na okrajoch polí (na ornej pôde). Pri menších porastoch sa môže využívať vykopávanie a vytrhávanie rastlín. Používa sa aj chemický spôsob s aplikáciou herbicídneho prípravku. Všetky zásahy je potrebné opakovať niekoľko rokov za sebou!

beztvarec krovityFoto: Mgr. Jaroslav Košťál, PhD. - sopsr.sk

Beztvarec krovitý

V posledných rokoch si Kysučania vo svojich záhradách vysadili zaujímavý menší strom. Dorastá do výšky 3 metrov a júli krásne kvitne fialovým súkvetím veľkým 5 až 17 cm, usporiadaným o strapcoch – klasoch, ktoré pri odpadnutí zafarbia na červeno celý chodník. Je rozšírený v záhradách po celých Kysuciach. Aj tento ker – strom patrí medzi invázne rastliny dovezené zo Severnej Ameriky. Volá sa beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa) a je potrebné ho rozhodne likvidovať – odstrániť zo záhrad. Pri tomto druhu nestačí len mechanické odstraňovanie výrubom, ale je potrebná aplikácia koncentrovaného registrovaného prípravku na ochranu rastlín (herbicídu) priamo na reznú plochu hneď po výrube. Využíva sa aj postrek celej rastliny herbicídom.


Pohankovec sa rozmáha aj v centre Čadce

Väčšina inváznych rastlín bola dovezená za bohumilým účelom. Ako okrasné, medonosné, hospodárske. Ich prednosť je rýchly rast a rýchle rozmnožovanie, či už cez korene alebo množstvom odolným semien. Problém Slovenska a tiež Kysúc je v tom že sme umožnili rozšírenie týchto rastlín. Nekosíme, neobrábame, pôdu nechávame ľadom. A tak majú títo „agresori“ u nás raj. Najúčinnejšia ochrana je prevencia. A tu tá prevencia je hospodárenia. Hospodárenia na pôde. Je to NAŠE životné prostredie. Či už to berieme ako Boží dar  alebo ako Zem živiteľku.

Autor: Marta Sláviková, RRA Kysuce
Foto: redakcia

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: