anton opialOsídlenie Kysúc si do dnešných čias uchováva ráz roztrateného (roztrúseného) osídlenia, ktorý získalo počas valašskej a neskôr kopaničiarskej kolonizácie (osídľovania na základe valašského a kopaničiarskeho práva). V roztratených sídlach nachádzajúcich sa mimo intravilánu jednotlivých obcí žilo, podľa štatistík, ešte začiatkom druhej polovice 20. storočia viac ako 60 % obyvateľstva.

Na Kysuciach sa nachádzalo vyše 880 osád, dvorov a samôt (www.priroda.kpr.sk). Problém v ich skutočnom počte je v tom, že nevieme podľa akých kritérií boli tieto sídla klasifikované – čo je to osada, samota, dvor, vieska; koľko usadlostí ich vytvára, ich vzájomná vzdialenosť – izolovanosť a pod. Prevažná väčšina z nich je pred našimi zrakmi pri bežnom cestovaní skrytá, menej či viac vzdialená od hlavných ciest.

Na to, aby sme sa dostali k niektorým z nich stačí odbočiť krátko z cesty dostupnej autom, alebo prejsť len krátku vzdialenosť, no mnoho z nich sa nachádza „skrytých“ v značných vzdialenostiach od hlavných ciest, ku ktorým prísť predstavuje často aj vyše hodinovú cestu. Poväčšine tak poznáme len to málo čo vidíme počas cestovania hlavne autom či autobusom, poniektorí o čosi viac pri chodení po turistických chodníkoch no nájdu sa aj takí, ktorí sa nebránia „objavným cestám“ po neznačkovaných cestách a chodníkoch medzi osadami a samotami. Niektoré ešte prežívajú svoj každodenný život, ale mnoho z nich sa už dávno stalo z trvale obývaných, obývanými len príležitostne (chalupármi, chatármi) a niektoré, hlavne tie najodľahlejšie sú už neobývané, opustené a v mnohých prípadoch ponechané nelichotivému osudu končiacemu totálnym zánikom.

Neviem, či sa pri takomto ich obrovskom počte vôbec nájde niekto, kto by sa mohol pochváliť, že fyzicky navštívil všetky kysucké osady a samoty. Dokonca si dovolím povedať, že ani v jednej z obcí sa nenájde aspoň 1% obyvateľov, ktorí by sa mohli pochváliť tým, že navštívili všetky osady na území svojej obce. Ak vás tieto fotografie a popisy trás ako sa k ním dostať oslovia, môžete sa o to pokúsiť.

Zámerom tohto seriálu je predstaviť ukrytú časť Kysúc formou dokumentačných fotografií, ale tiež  cez priložený popis cesty motivovať tých zvedavejších a chtivejších pohybu k  návšteve a spoznávaniu kysuckých osád a samôt formou krátkych poldenných vychádzok. Jednotlivé trasy (vychádzky) sú popisované prevažne po prístupových cestách do osád , výrazných lesných a poľných cestách a cestičkách, alebo v teréne zreteľných chodníkoch – takže obavy zo zablúdenia mať netreba. Tí ,čo sa im kvôli popisovaným krátkym vychádzkam neoplatí obúvať turistické topánky, si môžu podľa vlastného uváženia jednotlivé úseky pospájať do viac kilometrových trás.

Prajem tým, ktorých tento tip osloví a pustia sa do poznávania Kysúc, veľa pekného počasia, pohody a nevšedných zážitkov prežitých na vychádzkach, počas ktorých budú skryté Kysuce objavovať.

Seriál Skryté Kysuce