Začiatky hasičských spolkov na Kysuciach vo svetle archívnych dokumentov (2. časť)

Turzovka

V Turzovke sa už dávnejšie vedelo a uvádzajú to i dve monografie o tom, že miestny hasičský spolok vznikol v roku 1890 (Turzovkai Önkéntes Tűzoltó Egylet). Dňa 16. marca boli ministerstvu odoslané stanovy spolku, ktoré ich schválilo v auguste toho istého roku. Protipožiarne náčinie si však obec zabezpečila už oveľa skôr. V januári 1879, keď odovzdával úrad dosluhujúci richtár Jozef Rojíček novozvolenému Antonovi Tesarekovi, uvádza sa v obecnom inventári okrem iného aj „jeden striekáč.“ Teda minimálne koncom 70. rokov si obec zadovážila striekačku na elimináciu požiarov. Samotný spolok sa potom zorganizoval zrejme niekedy koncom 80. rokov, aby začiatkom roka 1890 podal žiadosť o oficiálne schválenie svojich stanov. Svedčí o tom aj zápis obecného zastupiteľstva: „zaležitost hasickeho spolku sa timto razom odstraňuje z denneho poriadku, poneváč sa dobrovolni hasicky spolek v obci zriadel a poňeváč štatuta o bezpečnosti ohňa novovydané sú, ktoré ešče len ku potvrdeniu vrchnosti predložene budu. Dla ktorych a dla štatutov spomenuteho spolku zaležitost táto svojim časom usporiadana byt má.“

O mesiac neskôr obec prispela na jeho činnosť, ako čítame v zápisnici: „v zmisli ministerialneho nariadenia 53888/II ohnoporiadku § 17, pozvoľuje zastupitelstvo obce dobrovolnemu hasickemu spolku na rok bežici fixnej podpory 200 zlatych... jakžto podpory na jeho prve vistrojenie, na ktoru sumu 150 zl. do vydavku ešče neskončenych lonskych všeobecnych účtov a 50 zl. do vydavku tychže účtov pro 1890 postavit a celych 200 menovanému spolku ihneď vyplatit sa maju.“

Turzovskí hasiči v 40. rokoch minulého storočia (Zdroj: zbierka: I. Gajdičiar)

V júli toho istého roka sa dozvedáme aj o hasičskom vybavení, ktoré tvorili dva veľké striekače, štyri ručné striekače a 20 plátenných putní. V roku 1907 bola zakúpená nová striekačka v Brne, ktorú pre spolok zaobstarali turzovskí urbárnici. Vydaná literatúra uvádza, že po tomto dátume spolok nejestvoval, resp. nevyvíjal činnosť. Avšak výkaz spolkov z roku 1909 tento spolok uvádza a dokonca sa v ňom objavuje počet členov, ktorých malo byť v tom čase 40. Ďalší súpis z roku 1913 hasičský spolok v Turzovke vykazuje taktiež, ale je pri ňom uvedená poznámka, že nie je činný.

Ako v predošlých prípadoch aj tu jeho reorganizáciu zastavila prvá svetová vojna, a tak sa ustanovujúce valné zhromaždenie obnoveného spolku konalo 25. júla 1921. Len na okraj uvádzame, že výkaz spolkov z marca 1931 uvádza dátum vzniku spolku v roku 1917. Aby rozporuplných údajov nebolo málo, z roku 1934 pochádza plagát vydaný pri príležitosti 20. výročia založenia zboru. To by znamenalo, že zbor bol obnovený v roku 1914, čo je v istej kontradikcii k údaju zo súpisu z roku 1913. O pravdivosti týchto letopočtov však podľa nášho názoru možno vysloviť oprávnené pochybnosti. Pri obnove spolku treba skôr veriť roku 1921. Stanovy obnoveného zboru boli schválené Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska 16. januára 1923.

Stará Bystrica, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnica

Avšak vyššie uvedené štyri spolky neboli jedinými, ktoré na Kysuciach pred rokom 1918 fungovali. Bolo ich viac. V Starej Bystrici bol založený dobrovoľný hasičský spolok 11. septembra 1892 (Óbeszterci Önkéntes Tűzoltó Egylet) a stanovy mu Ministerstvo vnútra schválilo ešte 9. novembra toho istého roku. Jeho predsedom sa stal miestny farár Štefan Kapallay. Činnosť spolku prerušila svetová vojna a spolok, resp. hasičský zbor bol potom obnovený 10. mája 1923.

Otvorenie Hasičského domu v Starej Bystrici 16. septembra 1934 (Zdroj: ŠA v Žiline, pracovisko Archív Čadca)Približne v rovnakom čase ako v Starej Bystrici boli hasičské spolky založené aj v ďalších troch obciach: v Skalitom (Szkalitei Önkéntes Tűzoltó Egylet), Čiernom (Csernei Önkéntes Tűzoltó Egylet) a Svrčinovci (Szvrcsinoveci Önkéntes Tűzoltó Egylet).

Stanovy spolkov schválilo príslušné ministerstvo v rovnakom roku – 1892. Pričom podpora spolkov v Čiernom a Svrčinovci sa spomína ešte v roku 1890, keď sa zrejme začali kreovať a o dva roky neskôr im boli schválené stanovy. Spolok v Skalitom zrejme vznikol v rovnakom čase, keďže vo všetkých troch prípadoch boli stanovy schválené v tom istom roku. Samotný zbor v Skalitom svoju najstaršiu činnosť nereflektuje, resp. o nej nevie. Ani doposiaľ vydaná literatúra ju nezmieňuje. V prípade Čierneho prináša nepresnú informáciu prevzatú z obecnej kroniky, ktorá hovorí, že hasičský zbor založil richtár Pavol Moravec asi v roku 1908. Ako sme spomenuli, fungoval už predtým, je však možné, že okolo roku 1908 mohlo ísť o jeho reorganizáciu či znovu oživenie.

Vo Svrčinovci sa existencia spolku uvádza v nie tak dávno vydanej obecnej monografii. V povodí Čierňanky teda hasičské spolky vznikli v roku 1890. Obdobne tomu bolo v Oščadnici, kde sa taktiež spomína v uvedenom roku podpora pre tamojších hasičov a o rok neskôr opäť. Stanovy oščadnickému spolku (Oscsadnicai Önkéntes Tűzoltó Egylet) schválilo v roku 1894 ministerstvo.

Hoci ani v tomto prípade sa literatúra ani samotný zbor nezmieňuje o jeho existencii, dobrovoľní hasiči tu jestvovali už začiatkom poslednej dekády 19. storočia. Skalité, Svrčinovec i Oščadnica si za vznik svojich zborov uvádzajú rok 1926. Výkaz spolkov z marca 1931 uvádza pri Skalitom dátum vzniku zboru 2. september 1925, v Čiernom sa uvádza rovnaký letopočet. V kronike zboru v Skalitom sa naproti tomu píše, že ustanovujúca schôdza spolku hasičov sa konala 16. 6. 1926. Z uvedeného vidno, že ani pri obnove spolkov v 20. rokoch nie je úplne jasno. Napriek tomu môžeme konštatovať, že všetky tieto zbory však mali svojich predchodcov v hasičských spolkoch na konci 19. storočia.

Raková

Posledným hasičským spolkom, ktorého existenciu sa nám podarilo dohľadať pred rozpadom monarchie, bol spolok v Rakovej. Regionálna historiografia i samotný zbor mali o činnosti spolku v najstaršom období len tú vedomosť, že jestvoval od roku 1890 a po ôsmich rokoch sa rozpadol.

Titulný list stanov Dobrovoľného hasičského spolku v Rakovej z roku 1893 (Zdroj: MNL Budapešť)Tieto údaje potvrdzujú zachované archívne pramene, najmä krajčírska účtenka za vyhotovenie uniforiem z roku 1890 (za upozornenie na ňu ďakujem L. Paštrnákovi). Stanovy rakovských dobrovoľných hasičov boli schválené v roku 1893. Vychádzajúc z analógie iných kysuckých spolkov, aj tu sa hasičský zbor začal tvoriť nejaký čas pred oficiálnym schválením.

Zápisnica obecného zastupiteľstva z 30. júna 1896 uvádza správu o výbere staviteľa obecnej budovy, ktorá mala byť určená pre obecnú väznicu a pre hasičov. V roku 1913 obecné zastupiteľstvo rozhodlo o oprave starej a kúpe novej striekačky. Kedy presne tento starší spolok ukončil svoju činnosť s istotou povedať nevieme. V prípade Rakovej je veľmi zaujímavé i jeho obnovenie v 20. rokoch.

Notár Folkman ohľadom hasičskej organizácie v obci 5. augusta 1926 okresnému úradu v Čadci napísal: „nakoľko v obce Rakovej obyvateľstvo som viacnásobne vyzval, aby sme sriadeli dobrovolný hasičsky sbor, výzva zostala len výzvou, nikdo sa neprihlásil, vyjmúc tunajšiej inteligencie, ktorej sostavil som predsednictvo, toto predsednictvo ale bez mužstva učinkovať nemôhlo. Túto prácu podporoval aj miestný p. farár, ktorý ale vidiac to, že dobrím a dobrovolným spôsobom sa nedá ništ vykonať, z predsedníctva sa vzdal, takže teraz ani predsednictvo neučinkuje. Na základe toho bolo by žiadajúce, aby v Rakovej sa založil nútený povinný hasičský sbor, lebo len v tomto páde možeme očakavať, že v obce bude hasičska jednota.“

Napokon došlo k náprave pomerov a v obci bol založený dobrovoľný hasičský zbor v októbri 1926, ktorému následne, 21. decembra boli schválené jeho stanovy. V máji 1927 obec novo zriadenému DHS odovzdala inventár starého spolku.

Záver

Na záver možno konštatovať, že pred rokom 1918 sa Kysuciach reálne fungovalo desať hasičských spolkov, osem v okrese Čadca (Čadca, Turzovka, Vysoká, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnica) a dva v okrese KNM (KNM a Stará Bystrica). Činnosť spolkov sa rozvíjala niekoľko rokov a v niektorých prípadoch museli byť zreorganizované ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

Tá napokon vo všetkých prípadoch znamenala ich zánik, pretože veľká väčšina mužskej populácie v produktívnom veku musela narukovať. Dobrovoľné hasičské zbory sa začali postupne obnovovať, resp. nanovo vznikať až v 20. rokoch minulého storočia v priaznivých podmienkach, ktoré spolkovej činnosti ponúkalo prajné prostredie nového česko‐slovenského štátu.

Mgr. Drahomír Velička, PhD.

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>
• Viete, ktorý je najstarší hasičský spolok? O začiatkoch hasičských spolkov na Kysuciach (1. časť)