Hoci budova pôsobí na prvý pohľad moderným dojmom, jej pôvod siaha niekoľko storočí do minulosti. V roku 1992 historičky umenia Zuzana Zva­rová, Zuzana Ševčíková a H. Haberlandová vypracovali inventarizáciu objektov pamiat­kovej zóny Kysuckého Nového Mesta, a pri tejto príležitosti preskúmali a zhodnotili 33 obytných domov, vrátane spomínaného ob­jektu na dnešnej Ulici Čs. Armády.

Pre tento objekt sa zaužívalo označenie stará fara, do zoznamu národných kultúrnych pamiatok bol zapísaný ako kúria. Ako ukazuje označe­nie objektu, v minulosti slúžil ako sídlo far­nosti. Pri inventarizácii v roku 1992 bol čias­točne zmapovaný vývoj domu. Vznikol pravdepodobne už na začiatku 16. storočia, má teda ešte neskorostredoveký pôvod. V tejto najstaršej fáze mala stavba podobu prízem­ného objektu vymurovaného z kameňa, s pivnicami zaklenutými valenou klenbou a s trojpriestorovou dispozíciou na prízemí.

Niekedy v prvej polovici 17. storočia prešiel objekt vý­raznou prestavbou, po ktorej získal typickú renesančnú dispozíciu s veľkou vstupnou sie­ňou situovanou v ose dispozície. Vľavo od nej, teda vo východnom trakte, bola umiestnená čierna kuchyňa. V období baroka bol objekt opäť výrazne prestavaný a predovšetkým zvýšený o ďalšie nadzemné podlažie. Vstup na poschodie zabezpečovalo schodisko umiestnené v severovýchodnom kúte prízemnej siene, nový vstup bol vybudovaný aj do pivníc.

Baroková prestavba sa dotkla aj interiéov − na prízemí boli takmer všetky priestory zaklenuté, len dve miestnosti mali trámové záklopové stropy. Priestory na poschodí mali stropy rovné. Fasáda ako aj vnútorné priestory boli ozdobené barokovou štukovou výzdobou. K barokovej prestavbe došlo niekedy v priebehu druhej polovice 18. storočia.

Podobu budovy v tomto období zachytáva votívny obraz, ktorý je dnes umiestnený v kostole Panny Márie v Kysuckom Novom Meste. V spodnej časti obrazu namaľoval neznámy maliar vedutu mesta, na ktorej pomerne verne zachytáva jeho podobu. Obraz nie je datovaný, no keďže je na ňom namaľovaná kaplnka Panny Márie, dostavaná v roku 1746, je zrejmé, že vznikol niekedy po tomto roku. Na obraze je na severnom nároží námestia vidieť veľkú poschodovú budovu fary s vysokou manzardovou strechou.

Veduta Kysuckého Nového Mesta na votívnom obraze z kostola P. Márie (Zdroj: Krajský pamiatkový úrad v Žiline)

Budovu stavby nachádzame aj na mapách prvého vojenského mapovania z roku 1749, tu je zakreslená s dlhým obdĺžnikovým pôdorysom. K ďalšej úprave budovy došlo na začiatku 19. storočia v klasicistickom duchu. Nešlo o nejakú výraznú prestavbu, zmeny sa dotkli pre­dovšetkým interiéru, kde bolo prestavané schodisko, osadené nové dvere a pod.

Plán mesta na mape prvého vojenského mapovania z roku 1769 (Zdroj: https://maps.arcanum.com/en/map/firstsurveyhungary)

Úpravy na konci 19. storočia sa výraznejšie dotkli vonkajšej fasády, ktorej baroková výzdoba bola redukovaná do neoslohového výrazu, v interiéri boli jednotlivé priestory na oboch nadzemných podlažiach vybavené vstava­nými skriňami a pred budovou bola vytvo­rená predzáhradka obklopená ozdobným mrežovým plotom. Podobu fary po prestavbe zachytáva pohľadnica, vytlačená niekedy pred požiarom v roku 1904.

Fara na pohľadnici, cca 1900 (Zdroj: zbierka Mária Janíka, Facebook, Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času)

Stavba mala ešte vysokú manzardovú strechu krytú šindľom, s dvoma drobnými arkiermi presvetľujúcimi podkrovné priestory. Okná na fasáde lemovali široké plastické šambrány, portál vstupného otvoru bol pravouhlý, v nadpraží s vloženou pravouhlou doskou. Fasádu na úrovni prvého poschodia členila kordónová rímsa, ­­­nad ňou prebiehala podokenná (parapetná) rímsa spájajúca okná prvého poschodia, a pod strechou fasádu ukončovala korunná rímsa. Pred priečelím fary bola vytvorená malá predzáhradka s dreveným mrežovaným plotom s murovanými stĺpmi. Do dvora sa vstuporivo prepájalo faru so susedným domom.

Pri 1904 bola poškodená aj budova fary. Pohľadnica z roku 1907 zachytáva objekt po následnej oprave, pri ktorej vysokú manzardovú strechu nahradila nižšia sedlová strecha s plechovou krytinou a okná aj vstupný otvor mali výrazne zjednodušené lištové šambrány. Oplotenie predzáhradky zostalo zachované vo svojom pôvodnom tvare, len drevený plot nahradil kovaný.

Pohľadnica s budovou fary, pred r. 1907. (Zdroj: zbierka Mária Janíka, Facebook, Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času)

V priebehu 20. storočia budova utrpela ďalšie škody, najmä v päťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy došlo k nevhodným úpravám objektu pre nové využitie, v druhej polovici 20. storočia tu sídlil napr. sklad nábytku.

Budova fary v roku 1974 (Foto: M. Golis/ Zdroj: Facebook. Kysucké Nové Mesto a okolie v premenách času)

Napriek nevhodnému využitiu boli v roku 1992 v objekte zachované viaceré staré a hodnotné prvky, ktoré autorky inventarizácie odporúčali zachovať, napr. barokovoklasicistické dvere, dlažby, barokové štuky na klenbách, drevené schodisko s kovovým zábradlím, okná s lištovými šambránami, spomínané vstavané skrine z 19. storočia, a dokonca aj čierna kuchyňa. Okrem iného žiadali tiež nezobytňovať podkrovie a strešné roviny zachovať bez rušivých vikierov a nástrešných okien.

Pri pohľade na dnešnú stavbu, ktorá bola medzitým adaptovaná na hotel, je zrejmé, že nie všetky požiadavky autoriek inventarizácie boli zohľadnené. Objekt starej fary bol v roku 1993 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a dnešný stavebno‐technický stav pamiatky je hodnotený ako dobrý.­

Fotografie exteriéru fary z roku 1992 (Zdroj: Inventarizácia objektov pamiatkovej zóny)

Fotografie interiéru fary z roku 1992 (Zdroj: Inventarizácia objektov pamiatkovej zóny)

Mgr. Danka Majerčíková

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>