V nedeľu 22. apríla 2018 smerovali k rozhľadni na Marťákovom kopci stovky turistov, aby tam spoločne zahájili dlho očakávanú jarnú turistickú sezónu. Kysuckí turisti a milovníci potuliek v prírode si museli, oproti južným susedom trochu počkať, pretože na kysuckých vrchoch pani Zima, svojej sestre Jari, len s veľkou nevôľou prepúšťa svoju vládu. Tento rok však Jar prišla skôr a na tento severný kraj, pomerne teplým, skoro letným počasím. Takže počas výstupových trás, nebolo zriedkavosťou nájsť množstvo žiariacich lúčnych kvetov a bohato rozkvitnuté stromy boli obalené do biela, ako nevesty. Všetko okolo doslova voňalo sviežou jarou a ľudí vyháňalo zo svojich domovov, von do náruče rozkvitnutej prírody.

Drevo a kameň boli najdostupnejším stavebným materiálom našich predkov. Svedčia o tom zachovalé drevenice najmä v pôvodných osadách a samotách roztrúsených v extravilánoch obcí, v ktorých ešte v období po druhej svetovej vojne bývalo až 60% obyvateľov.

Územie Slovenska sa vyznačuje mnohorakosťou geomorfologických tvarov a útvarov. Niektoré viac iné menej lákajú turistov a milovníkov prírody k ich návšteve, ktorá je nevyhnutne spojená s cestovaním. U viac vzdialených lokalít je, vzhľadom na stav verejnej dopravy, návšteva aj počas víkendových dní takmer nemožná.  
Jednou z atraktívnych, no z Kysúc vzdialenou oblasťou, je Slovenský kras – krajinný celok, ktorý je súčasťou geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Slovenský kras vytvára spolu s Agteleckým krasom, priľahlou oblasťou v severnej časti Maďarska, najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe.  Tvorený je vápencovými náhornými planinami, ktoré sú oddelené hlbokými údoliami. Celá oblasť je bohatá na množstvo povrchových aj podzemných krasových javov – škrapy, škrapové polia, závrty, ponory, vyvieračky, priepasti, jaskyne.

Rozhľadne – stavby vybudované na vyvýšených miestach poskytujúce výhľady do okolia a mnohé za priaznivých poveternostných podmienok aj do veľkých diaľok, sú lákadlom najmä pre turistov.  Vzhľadom na iný uhol pohľadu z nich sa aj dôverne známe miesta javia zaujímavejšími a po vynaloženej námahe na ich zdolanie je zážitok z výhľadu zaslúženou odmenou.

Klub slovenských turistov regiónu Žilina zahajoval letnú turistickú sezónu v sobotu 7. apríla 2018. Z tradičného priestoru na styku modrej a zelenej turistickej značky na hradnom kopci – Cibuľníku sa oficiálne otváranie presunulo priamo do areálu hradu Lietava. Môžem povedať, že atraktívnejšie miesto na túto udalosť by usporiadatelia hľadali len ťažko. Nenáročná dostupnosť tohto magického historického objektu, poskytujúceho úžasné výhľady predovšetkým na takmer celú Žilinskú kotlinu, ale aj kulisu vytvorenú pohoriami Súľovských vrchov, Javorníkov, Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry, ku ktorým treba pripočítať obrovskú zmenu tejto hradnej ruiny, ktorej sa jej dostalo za posledné roky činnosti Združenia na záchranu Lietavského hradu, prilákali davy turistov.

Už po 27. krát oslávili turisti zo ŠKT Kysucké Nové Mesto tohtoročnú Veľkonočnú nedeľu tradičným výstupom na rúškom tajomna zahalenú, majestátnu Ľadonhoru. Trasa výstupu viedla, tak ako po iné roky z Horného Vadičova, z osady Kubaščíkovci. Po počiatočnom intenzívnom daždi v Hornom Vadičove, turisti museli nasadiť pršiplášte a vydali sa zdolávať blatistý a mokrým lístím pokrytý strmý chodník. Staré popadané stromy na trase boli počas vlaňajšej jesene agilnými turistami z KNM buď odstránené, alebo umne upravené na bezpečnejší prechod a to uľahčovalo výstup.

Je dávnym zvykom, že turisti na svoje stretnutia a aktívny pobyt v prírode využívajú okrem víkendov aj dni sviatočné. Tieto akcie sú takmer vždy motivované ľudovými tradíciami. K takýmto dňom bezo sporu patria aj Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok, ktoré sa bez ohľadu na to ktorý to je deň nezaobídu bez tradičných šibačiek a kúpačiek.

Kysuckí turisti prijali pozvanie turistov z PTTK Wisla a v sobotu 24. marca 2018 sa zúčastnili už XV. Rajdu ku žródłom Wisly. Aj keď táto akcia nesie tiež prívlastok „narciarsky“ (lyžiarsky) vzhľadom na dátum jej konania sa jej už na bežkách zúčastniť nedá, čo ale nie je prekážkou zavítať na druhú stranu Karpatského oblúka. Poľské Slieszske Beskydy majú čím očariť milovníkov prírody v zime či v lete. 

Tridsať dva kilometrov zo Žiliny a takmer hodina cesty autobusom, tak ďaleko je Horná Tížina a tak dlho trvá cesta autobusom do nej. V tomto najvýchodnejšom kúte Kysuckej vrchoviny začíname  v utorok 20. marca 2018 svoju ďalšiu seniorskú potulku v rámci ktorej sa porozhliadneme po  doposiaľ nepoznanej časti Kysuckej vrchoviny. S trochou fantázie môžeme povedať, že sa dnes budeme túlať po Jánošíkových chodníčkoch. O tom, či práve tadeto naozaj chodieval aj Jánošík,  sa môžeme len domnievať . Ale pravdepodobnosť je tu veľká. Veď tadeto to bolo na Kysuce - do Radôstky, Bystrice, Krásna, Čadce, Staškova či Zákopčia, ale aj do susedného Sliezska, kde si  jeho kamarát Tomáš  Uhorčík našiel ženu a zanechal zbojníčenie, či Poľska, odkiaľ pochádzali viacerí členovia jeho zbojníckej družiny,  najbližšie. 

Predseda: Žabka František-(archív,spolupráca s KST,VÚC)
podpredseda: Opial Anton-(medzinárodná spolupráca)
tajomník: Mrázik Stanislav-klasifikačná komisia a učebno metodická
Mgr.Maxiánová Mária-komisia mládeže,TOM,TOB,
Mgr.Chromík Ján-regionálna spolupráca,organizačná komisia

Môže vás zaujať