26. 5. 2018 sa uskutočnilo v Zborove nad Bystricou 2. kolo Slovenského pohára v Turisticko – orientačnom behu. Napriek tomu, že sa v tejto obci konalo toto vrcholové športové
podujatie po prvý krát, organizátori sa s touto výzvou popasovali na
výbornú a zaslúžia si veľkú pochvalu za dokonale pripravenú trať a
skvelé zázemie pre pretekárov a rozhodcov. Týchto prestížnych pretekov
sa zúčastnilo celkom 162 pretekárov, zo všetkých kútov Slovenska, Mnohí
sa už v piatok ubytovali v miestnej základnej škole, kde bolo o ich
pohodlie dobre postarané. Nečudo, že po vyhodnotení pretekov sa
organizátorom pretekov dostalo od zúčastnených pretekárov množstvo
pochvál a zaslúžený dlhotrvajúci potlesk.
Nie, nejde o žiadne gymnastické cvičenia na telocvičnom náradí, ale o orografické pásmo Západných Karpát - Pieninské bradlové pásmo. Presnejšie len jeho časti Lednické a Vršatské (Vršatecké?) bradlá.Najmä to druhé upúta pozorného cestovateľa pri ceste Stredným Považím, najmä za jasného slnečného počasia, strmými bielymi vápencovými skalami strmo sa zdvíhajúcimi severozápadne od údolia Váhu oproti okresnému mestu Ilava. Pri našich cestách za potulkami v južnejšie položených horstvách sme ich zakaždým registrovali ako jeden z ďalších možných cieľov.
Keď sa u nás na Kysuciach spomenie názov pohoria Javorníky, každý si pod týmto názvom predstaví najmä mierne profilovaný hrebeň s vrchmi ako Jakubovský vrch, Chotárny kopec, prípadne pre nás „dolnokysučanov“ blízky Tábor, možno ešte tak Veľký Javorník s rekreačným strediskom Kasárne. Avšak do tohto pohoria patrí aj bradlovité pásmo, nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti na pomedzí Považskej Bystrice a Púchova. Reprezentujú ho najmä výhľadové vrchy Holíš a Klapy, miestnymi nazývanými aj Cigánka. A práve do týchto končín viedli jedny z prvých turistických krokov tejto sezóny v rámci Športklubu turistiky Kysucké Nové Mesto.
Ako po iné roky, tak aj tento rok patril 8. Máj, dňu výstupu na Veľkú Raču, najvyšší vrch Kysúc vysoký 1236 m. Táto akcia býva zároveň spojená so spomienkou na oslobodenie Kysúc a pamiatkou na padlých vojakov počas 2. svetovej vojny pri pamätníku na Úpratiskách. Tento rok už pri príležitosti 73. výročia oslobodenia Sovietskou armádou a Dňa víťazstva nad fašizmom. Výstup organizovala TJ SNP – odbor turistiky KST Čadca a ZO Slovenského Zväzu protifašistických bojovníkov Čadca, za spoluúčasti s Regionálnou radou KST Čadca.
Klub turistiky Vysoká nad Kysucou každoročne obmieňa trasy turistického pochodu Krajom Drotárie, čo je bonusom pre účastníkov, pretože účasť na tejto akcii im umožňuje postupne spoznávať rozsiahle územie imaginárnej Drotárie zaberajúcej takmer celé územie Kysúc a južnú časť Javorníkov od Žiliny po Maríkovskú dolinu.
Ciele seniorských potuliek občas spestríme aj trasou nasmerovanou na niektorú z hradných zrúcanín. Po nahliadnutí do záznamov zisťujem, že ich za obdobie od roku 2014, keď sme so seniorskou turistikou začínali, nebolo až tak veľa: Čachtice, Pustý hrad, Súľovský, Považský (hrad Bystrica), Starhrad, Tematín, Sklabiňa, Lietava, Strečno.
Najnovším, v poradí desiatym, prírastkom do tejto „zbierky“ sa stal hrad Likava, na ktorý sme nasmerovali potulku v utorok 8. mája 2018. Po relatívne dlhom období vysokého tlaku vzduchu už meteorológovia na tento deň predpovedajú prudké dažde a silné búrky. My však veríme, že to ešte vydrží. Zo železničnej stanice v Ružomberku odchádzame za takmer jasného počasia.
Prírodnými krásami, ale aj kultúrnymi a historickými pamiatkami a bohatstvom ľudových zvykov a tradícií sa môže pochváliť každý národ či krajina. Výnimkou nie je ani Rumunsko a jeho historická krajina Transylvánia, alebo tiež Sedmohradsko.
Časť tohto rozľahlého územia navštívili v dňoch 27.04-1.5.2018 (a pre veľký záujem aj v druhom turnuse 4.5.-9.5.2018) aj kysuckí turisti – účastníci autobusového výletu, ktorý organizoval prostredníctvom CK Piešťany tour Klub turistiky Vysoká nad Kysucou.
V nedeľu 22. apríla 2018 smerovali k rozhľadni na Marťákovom kopci stovky turistov, aby tam spoločne zahájili dlho očakávanú jarnú turistickú sezónu. Kysuckí turisti a milovníci potuliek v prírode si museli, oproti južným susedom trochu počkať, pretože na kysuckých vrchoch pani Zima, svojej sestre Jari, len s veľkou nevôľou prepúšťa svoju vládu. Tento rok však Jar prišla skôr a na tento severný kraj, pomerne teplým, skoro letným počasím. Takže počas výstupových trás, nebolo zriedkavosťou nájsť množstvo žiariacich lúčnych kvetov a bohato rozkvitnuté stromy boli obalené do biela, ako nevesty. Všetko okolo doslova voňalo sviežou jarou a ľudí vyháňalo zo svojich domovov, von do náruče rozkvitnutej prírody.
Drevo a kameň boli najdostupnejším stavebným materiálom našich predkov. Svedčia o tom zachovalé drevenice najmä v pôvodných osadách a samotách roztrúsených v extravilánoch obcí, v ktorých ešte v období po druhej svetovej vojne bývalo až 60% obyvateľov.
Územie Slovenska sa vyznačuje mnohorakosťou geomorfologických tvarov a útvarov. Niektoré viac iné menej lákajú turistov a milovníkov prírody k ich návšteve, ktorá je nevyhnutne spojená s cestovaním. U viac vzdialených lokalít je, vzhľadom na stav verejnej dopravy, návšteva aj počas víkendových dní takmer nemožná. Jednou z atraktívnych, no z Kysúc vzdialenou oblasťou, je Slovenský kras – krajinný celok, ktorý je súčasťou geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Slovenský kras vytvára spolu s Agteleckým krasom, priľahlou oblasťou v severnej časti Maďarska, najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Tvorený je vápencovými náhornými planinami, ktoré sú oddelené hlbokými údoliami. Celá oblasť je bohatá na množstvo povrchových aj podzemných krasových javov – škrapy, škrapové polia, závrty, ponory, vyvieračky, priepasti, jaskyne.
