Kysucká galéria v Oščadnici pozýva na vernisáž novej výstavy venovanej nedožitému jubileu jedného z jej zakladateľov, rodáka z obce Raková, Milana Mravca Juriáša.

Vernisáž výstavy Maliar konfliktu a nádeje bude vo štvrtok 23. februára 2023 vo výstavných priestoroch Kysuckej galérie v Oščadnici.

• Názov výstavy: Milan Mravec Juriáš – Maliar konfliktu a nádeje
• Vystavujúci autori: Milan Mravec Juriáš
• Kurátorka: Zuzana Sýkorová
• Organizátor: Kysucká galéria v Oščadnici, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
• Vernisáž výstavy: štvrtok 23. 2. 2023 o 15. 30 h
• Trvanie výstavy: 23. 2. 2023 – 16. 4. 2023
• Miesto konania: Kaštieľ Oščadnica, Oščadnica 13, 02301 Oščadnica

Rozsiahla retrospektívna výstava je venovaná nedožitému jubileu autora. Prezentuje všetky jeho tvorivé obdobia i polohy tvorby.

Najrannejšie vystavené dielo autoportrét, pochádza z čias stredoškolských štúdií, rovnako je zachytené tvorivé obdobie krátko pred smrťou autora. Nechýbajú ani trojrozmerné objekty – maľované kamene z rieky Kysuce či náplavové drevá z rieky Moravy. Vystavené diela pochádzajú zo súkromnej zbierky rodiny autora a zo zbierok Kysuckej galérie, ktorá postupne budovala autorskú kolekciu Milana Mravca, pozostávajúcu zo 101 diel. Kresby, maľby aj objekty nie sú radené prísne chronologicky, jednotlivé časové etapy sa rovnako ako aj polohy tvorby voľne prelínajú a dopĺňajú. Z tohto radenia prirodzene vyrastá okruh tém, s ktorými autor v nepravidelných intervaloch a s rôznou intenzitou pracuje.

Autoportrét Milana Mravca počas Vysokoškolských štúdiíOd výtvarných začiatkov, ešte počas stredoškolských a vysokoškolských štúdií, bolo zrejmé, že centrom záujmu Milana Mravca sa natrvalo stane človek. Spočiatku je len pozorovaným objektom, ktorý Mravec vníma ako súčasť jeho prirodzeného vidieckeho, či mestského prostredia, bez snahy o zachytenie jeho rozpoloženia, bez metafor, či výraznejších sociálnych odkazov. To sa však postupom času mení. Istý sociálny podtón nachádzame už v jeho Svadbách a iných na prvý pohľad zdanlivo idylických figurálnych zoskupeniach z obdobia šesťdesiatych rokov. Človeka s jeho individuálnym osudom, predstavami a spomienkami v ďalších obdobiach zachytáva v žiarivých svetlých farbách, v krehkosti a čistote línií neopakovateľných tušových kresieb.

Bližšie a  zrozumiteľnejšie mu však boli ľudské drámy, zápasy, konflikty so sebou samým i s okolitým svetom, témy osamelosti, vyhnanstva, zlyhania, traumy, opakujúce sa konce... na jednej strane žiarivý pamäťový optimizmus jednoduchého idylického bytia v kontraste s temným zmarom reálnej existencie.

Milan Mravec patril k tej neveľkej skupine umelcov svojej doby, ktorí patrili v dobrom slova zmysle k angažovaným. Mal neustálu vnútornú potrebu vyjadriť svoj názor k aktuálnej spoločenskej situácii a nikdy mu nebol ľahostajný údel človeka. Už v priebehu 60.-tych rokov sa vyprofiloval ako osobnosť s vyhraneným výtvarným názorom. Postupne vytvoril svoj charakteristický rukopis, v ktorom dokázal skĺbiť princípy kubistického vnímania priestoru s uvoľneným expresívnym maliarskym prejavom, vírivým pohybom, ktorý zostával čitateľný počas celej nasledujúcej tvorivej činnosti

Začiatkom 80.-tych rokov začali zohrávať rovnocennú úlohu dve kľúčové disciplíny jeho výtvarného prejavu: maľba a kresba, ktorá najmä v záverečnej etape postupne zaujala dominantné miesto. Nástupom 90.-tych rokov sa mení kresliarsky rukopis - expresívna línia sa stupňuje. Viac-menej opúšťa čistú líniu tušovej kresby, uprednostňuje kombinované techniky. Akvarel, gvaš, farebné ceruzy, tuše sa prelínajú v žiarivých kompozíciách tvoriac jeden kompaktný celok – kresba sa stáva obrazom, obraz kresbou.

Milan Mravec sa narodil 6. januára, na Troch kráľov roku 1938 v Rakovej. Zomrel v deň svojich 66. narodenín v roku 2004 v Bratislave. Svoje umelecké vzdelanie začal v roku 1953 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, konkrétne na oddeleniach rezbárstva a grafiky, kde si osvojil znalosť materiálu a získal potrebnú remeselnú zručnosť. V tomto období začali vznikať jeho prvé kreslené denníkové záznamy, v ktorých pokračoval až do svojej smrti. V rokoch 1958 – 1964 pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave v oddelení monumentálneho maliarstva prof. Petra Matejku, ktorý mal nemalý vplyv na formovanie jeho maliarskeho výrazu. Po ukončení štúdia pedagogicky pôsobil na ĽŠU v Malackách, po piatich rokoch sa presťahoval do Bratislavy a začal pôsobiť v slobodnom povolaní. Venoval sa voľnej monumentálnej a komornej maľbe, kresbe, ilustrácii, tvorbe objektov z kameňa a z dreva.

V roku 1964 založil spolu s Rudolfom Belanom Galériu mladej tvorby, neskôr známu pod názvom Galéria mladých, ktorá sa stala centrom prezentácie tvorby mladých umelcov, fotografov, architektov, literátov a hudobníkov až do zač. 90.-tych rokov 20.st., kedy bola zrušená. V roku 1981 sa stal jedným zo spoluzakladateľov Kysuckej galérie v Oščadnici. Vystavoval doma i v zahraničí, jeho tvorba je zastúpená v mnohých verejných i súkromných zbierkach.

Zuzana Sýkorová