Mirka Murčová so svojou partiou nedávno vycestovali do ďalekého Peru. Prečítajte si pútavý cestopis z tejto pre nás exotickej krajiny.

Dnes si priblížime ďalší zaujímavý stavebný objekt, ktorý sa nachádza na území Novej Bystrice a jeho význam nám doteraz nebol známy.

Územie Bystrickej doliny bolo tak ako dnes aj v minulosti výrazne zamerané na lesné hospodárstvo.

V roku 1872 vznikol slúžnovský okres Kysucké Nové Mesto.

O pestovavní v Novej Bystrici píše historik Marián Liščák.

Socha sa  nachádza pred dnešným kostolom sv. Jána Krstiteľa. Prečítajte si, kto bol Ján Nepomucký.

2. časť príspevku Mária Janíka o Kysučanoch, ktorí zostali pochovaní v sovietskej zemi.

Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti.

„Ukáž Slovákovi zástavu, prevedieš ho na kraj sveta,“ písalo sa v zborníku Katolícke Slovensko z roku 1933 v súvislosti s pútnickými aktivitami Slovákov.

Kysuce sú horský región, ktorý v dejinách skrýva zaujímavé osudy ľudí, žijúcich v zložitých podmienkach.

Medzi zlomovými udalosťami jesene roku 1918 a nasledujúcich mesiacov, zohráva výnimočnú rolu tzv. Kysucká garda.

Malebné Kysuce sú krásne a rôznorodé. Aj keď sa mnoho vianočných zvykov šírilo celým Slovenskom, niektoré sa viazali výhradne k nim.

Tento týždeň vyšla Jánovi Podmanickému nová kniha. Je to jeho štvrtý knižný počin a môžem povedať, že knihu som prečítal „na jeden hlt“

Mário Janík píše o živote svätého Jána Nepomuckého.

Sviatok svätej Lucie sa na Kysuciach spájal s obchôdzkami maskovaných žien s postavou Lucie.

Príspevok Alojza Kontrika o drotároch z obce Zákopčie.

Menej známu kapitolu z dejín Kysucko-oravskej lesnej železnice opisuje historik Martin Turóci.

Historik Marián Liščák píše o období, kedy Čierne stálo na prahu modernej doby.

O Skalitom na prahu modernej doby píše historik Marián Liščák.

Náš čitateľ Juraj nám poslal postreh o tom, ako vodičom spôsobuje problémy zle viditeľný betónový rozdeľovač.

Pozrite si druhú časť nášho porovnania dávnej a súčasnej podoby budov v Čadci.

Čadca sa v priebehu rokov až neuveriteľne zmenila. Pozrite si zaujímavé zábery historických budov a ich dnešnú podobu.

Zbierací bylinkový kalendár sa značne spomalil. Ale bylinkár nemá prázdniny a už rozhodne nie v tom to jesennom čase.

Popri Čadci a Rosine bola Oščadnica významným správnym centrom panstva.

Obec Svrčinovec mala vždy vďaka svojej polohe strategický význam.

Prečítajte si príspevok o jedinečnosti kysuckej architektúry a krajinnom ráze regiónu.

V druhej časti opisuje historik Martin Turóci, ako postavenie Košicko-bohumínskej železnice ovplyvnilo rozvoj Kysúc.

Historik Martin Turóci o Košicko-bohumínskej železnici a jej prínose pre rozvoj Kysúc.

Jeseň, najpokojnejšia časť roka. Treba ísť na lúky a vychutnať si ten božský zázrak ticha prírody. Ale bylinkári majú stále na pilno.

Mário Janík pripravil príspevok o Kysučanoch, ktorí zostali pochovaní v sovietskej zemi.

Mince, ktoré sa našli v Hornom Vadičove patria k mimoriadne cenným pamiatkam regiónu.

Aké boli príčiny vysťahovalectva obyvateľov Kysúc do juhovýchodného Uhorska?

V auguste máme opäť možnosť si nazbierať bylinky. Marta Sláviková píše, o ktoré ide.

Vznik najstarších fotografií Čadce bol spojený so zámerom zdokumentovať výstavbu košicko-bohumínskej železnice.

V záverečnej časti seriálu o dejinách mäsiarstva na Kysuciach sa dozviete s akými radosťami či starosťami sa mäsiari stretávali.

Pravdepodobne najničivejšiu povodeň 20. storočia zažili Kysuce začiatkom augusta roku 1925.

Dnes je územie bývalej obce Harvelka súčasťou vodného diela Novej Bystrica a len málokoho by napadlo, akým „horúcim“ bolo pred takmer tristo rokmi.

Leto je už plnom prúde. O tom, aké bylinky si môžete nazbierať v júli na lúkach píše naša bylinkárka Marta Sláviková.

V ďalšom príspevku z nášho seriálu o histórii mäsiarstva sa dozviete Ako vyzeral každodenný život mäsiarskych majstrov a ich podniku.

Ktoré kroky boli potrebné k tomu, aby sa človek mohol stať mäsiarom? Prečítajte si tretiu časť nášho seriálu o histórii mäsiarstva v našom regióne.

V druhej časti histórie mäsiarstva si môžete prečítať o niekoľkých významných kysuckých mäsiaroch pôsobiacich v medzivojnovom období.

Aké boli začiatky mäsiarstva v našom regióne? Prečítajte si prvú časť seriálu, ktorý pripravil historik Martin Turóci.

Jún predstavuje najdôležitejší mesiac pre bylinkára. Prečítajte si, aké bylinky si môžete v tomto mesiaci nazbierať.

Alchemilka, jahodník, lopúch či materina dúška. Bylinkár už má v druhej polovici mája veľký výber.

Prečítajte si zaujímavosti o jednotlivých sochách, ktorých autormi sú Kuricovci.

Sochy Kuricovcov ste už isto videli. Prečítajte si viac o tvorcoch týchto diel.

Ako prebiehali posledné boje, ktoré definitívne ukončili vojnu v regióne Kysúc? Prečítajte si príspevok Martina Turóciho.

V príspevku sa dozviete, ako prebiehali boje v Starej Bystrici v posledných mesiacoch 2. svetovej vojny.

Martin Turóci o tragédii, ktorá sa zapísala do dejín nášho regiónu.

Fusekov dom v KNM má bohatú históriu. Prečítajte si príspevok Danky Majerčíkovej.

O oslobodení Skalitého, Čierneho, Svrčinovca a ďalších obciach západných Kysúc píše historik Martin Turóci.

Máj je nielen lásky čas, ale aj čas zberu množstva liečivých rastlín. O bylinkách, ktoré si teraz môžete nazbierať píše Marta Sláviková.

Historik Martin Turóci opisuje priebeh oslobodenia Kysúc a ťažké boje o Bystrickú dolinu.

Ako sa starať o smrekový les a predísť lykožrútovej kalamite? Prečítajte si názor Ing. Pavla Šutého.

Na prelome 19. a 20. storočia bola Čadca významným strediskom obchodu s drevom.

Pozrime sa na históriu elektrifikácie Čadce a okolia. Článok pripravil Ing. arch. Radoslav Stráňava.

Už sa to rozbehlo skoro na plno. Príroda sa už viditeľne prebudila a prebudil sa aj kysucký bylinkár.

Koscelisko v katastri obce Radoľa je mimoriadne zaujímavým miestom. Prečítajte si, prečo je významné z hľadiska poznávania našej histórie.

Tomás Adamčík opisuje situáciu v Čadci a na Kysuciach v 1. tretine 20. storočia.

Príchod jari prinesie aj na Kysuce nielen oteplenie, ale aj dlhšie dni. Práve dĺžka denného svetla je rozhodujúca pre klíčenie a pučanie rastliniek.

Dom v ktorom zrejme býval MUDr. Hálek dnes už nestojí. Prečítajte si o osude nielen domu, ale aj o pôsobení tohto lekára na Kysuciach.

Historik Marián Liščák o Zborove na prelome 18. a 19. storočia.

Histórii nášho regiónu sa venujeme veľmi často. Občas sa ale nájde niečo, čo doslova vyrazí dych. Kysuckí bádatelia zaznamenali obrovský objav, ktorý môže prepísať históriu.

Pre naštartovanie nášho tela na jarné slnečné mesiace môžeme skúsiť pitie bylinkových detoxikačných čajov.

V marci môžu bylinkári začať so zberom v prírode.

Pri nedávnej rekonštrukcii meštianskeho domu dostala nový šat aj soška Panny Márie.

Prečítajte si históriu meštianskeho domu a priebeh rekonštrukcie.

Viac bolo popísané, ako vyriešené. Xénia Šurhaňáková píše o dlhodobom probléme Čadce, ktorým je vizuálny smog.

O dejinách Zákopčia na prelome 18. a 19. storočia píše historik Marián Liščák.

Historik Marián Liščák o obci, ktorá aj v minulosti patrila medzi tie s najvyšším počtom obyvateľov.

O pltníctve na Kysuciach píše historik Marián Liščák.

O zbojníkoch a ich vplyve na život na Kysuciach píše historik Marián Liščák.

Ako prebiehali verbovačky v kysuckých dedinách? Prečítajte si zaujímavý príspevok historika Mariána Liščáka.

Dom č. 13 je ukážkou správnej historickej rekonštrukcie.

Objekt, ktorý si aspoň čiastočne zachoval svoj historický vzhľad architektonickú hodnotu.

Históriu veže, ktorá sa týčila na vrchu Javorina približuje Marián Liščák.

Chátrajúca kaplnka sa dočkala záchrany. Prečítajte si príbeh kaplnky v Novej Bystrici.

Hotel Reich, dnešná Tatra Inn, má zachovaný svoj historický charakter.

Budova, ktorá je dnes takmer na nepoznanie. O Hirschovom dome píše historik Martin Turóci.

Dnes je hotel Klappholz známy ako reštaurácia Beskyd. Martin Turóci približuje jeho históriu.

Ťažba dreva bola jedným z najstrategickejších odvetví v Bystrickej doline. Viac v článku historika Mariána Liščáka.

O významných osobách, miestach a udalostiach v Krásne na konci 18. a prvej polovici 19. storočia.

Kto dnes nečítal aspoň jeden článok o Covide, tak dnes nečítal.

Viete, kde sa v Čadci nachádzala synagóga? V článku od Martina Turóciho sa dozviete jej príbeh.

Zaujímavý a honosný čadčiansky dom. O osude Madayovho domu píše historik Martin Turóci.

Ako sa mlynárske remeslo dostalo do Bystrickej doliny? Marián Liščák píše o histórii tohto remesla.

Svojim majestátnym vzhľadom dominoval čadčianskemu centru. Prečítajte si o Lackovom dome.

Fara, ktorá zohrávala dôležitú úlohu počas revolučných rokov 1848 – 1849. Martin Turóci približuje ďalšiu významnú budovu v histórii Čadce.

Historická budova, ktorú už nikdy neuvidíme. Martin Turóci píše o hostinci Brauner.

Chcete spoznať históriu významných budov v Čadci? Historik Martin Turóci pripravil seriál, ktorý dokumentuje osudy viacerých čadčianskych stavieb.

Testovanie sme zvládli, bolo počuť mnoho vďaky od zdravotníkov po hasičov, policajtov... Patrí sa ale poďakovať ešte jedným - pánom starostom.

Od myšlienky o výstavbe po nešťastný záver. Mgr. Martin Turóci, PhD. približuje históriu Palárikovho domu.

"Určite bude každý Čadčan rád, keď sa s týmto problémom v Čadci konečne vysporiadame." Autorský príspevok Vlada Malíka o budúcnosti Palárikovho domu.

Dušana Šinalová píše o histórii významného závodu na Kysuciach.

Mestečko Čadca žilo v prvej polovici 19. storočia vlastným kolobehom života. Marián Liščák píše o zaujímavej etape v histórii mesta.

Záverečná časť seriálu opisuje odkaz a význam valašskej kolonizácie.

O nezodpovedných vodičoch a každodenných situáciách na kysuckých križovatkách.

O remesle, ktoré patrí medzi najstaršie zaznamenané profesie.

Viete, kto boli portáši a akú zohrávali rolu? Prečítajte si ďalšiu časť seriálu, tentokrát o portášstve.

V Bystrickej doline žila židovská komunita viac ako dvesto rokov. Obec si chce uctiť aj ich pamiatku, pred niekoľkými rokmi pripravili projekt na obnovu židovského cintorína.

Viete, že v Klubine bola skláreň a v Starej Bystrici sa vyrábala železná ruda? Článok o neobyčajnom podnikateľskom duchu Jozefa Windischgrätza, aj jeho menej slávnom konci

Ďalšia časť ozrejmuje, aký hospodársky prínos mala valašská kolonizácia pre skúmaný región.

Pozitívne zmeny v roku 1968 prerušil vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Prečítajte si článok od Mgr. Martina Turóciho, PhD. ktorý popisuje túto dobu.

Tretia časť približuje valašské vojvodstvá a valašských vojvodov.

Názvom Jablunkovské šance označujme unikátny pevnostný komplex vybudovaný v minulosti na obranu Jablunkovského priesmyku.

Druhá časť ozrejmuje valašské právo a prvé obce, ktoré boli na ňom založené.

Na železničnej trati Košicko-bohumínskej železnice medzi stanicami Čadca a Mosty u Jablunkova došlo k železničnej lúpeži 31. januára 1914.

V prvej časti o histórii valachov na Kysuciach sa dozviete o ich príchode.

Nad súčasným kostlíkom sa nachádzala kamenná stavba.

Pivo patrí k najstarším známym nápojom ľudstva. Pilo sa už v starovekej Mezopotámii. Aj Kysuce majú svoju pivovarnícku tradíciu

Na križovatke dnešnej Palárikovej a Hornej ulice bola za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie busta cisára Františka Jozefa I.

Dejiny strojárskeho podniku Tatra Čadca. Autorom článku je historik Mgr. Martin Turóci, PhD.

RRA Kysuce i ostatné regionálne rozvojové agentúry ponúkajú skúsenosti a spätnú väzbu.

Komentár Martina Jendrišáka

Fejtón Marty Slávikovej

Fejtón Marty Slávikovej

Prečítajte si článok Mariána Liščáka o životoch sirôt na Kysuciach na konci feudalizmu.