Ing. Jana Ratkošová pochádza z Čadce z Čadečky. Časť svojho života prežila v Banskej Bystrici a v Bratislave, kde pracovala v oblasti telekomunikácií. Po odchode do dôchodku sa vrátila na Kysuce do svojho rodiska. Aktívne maľovať začala ako 45 ročná.

Základy kreslenia získala v Bratislave od profesionálnej výtvarníčky Uľjany Zmetákovej. Postupne si osvojovala viaceré techniky maľovania, najmä olejomaľbu, akvarel, pastel a kombinovanú techniku. Prispela k tomu aj skutočnosť, že už ako dôchodkyňa navštevovala Základnú umeleckú školu v Martine, kde si tieto techniky zdokonalila. Počas tohto štúdia sa zúčastňovala so svojimi obrazmi mnohých výstav v Martine a jeho okolí. Najradšej maľovala krajiny a zátišia s kvetmi, pričom dbala na dôsledné a precízne vypracovanie detailov maľby.

Po návrate do Čadce sa stala členkou Štúdia neprofesionálnych výtvarníkov regiónu Kysúc, ktoré pracuje pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci, v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Spoločne s ďalšími výtvarníkmi pravidelne vystavuje svoje práce na regionálnych a krajských výstavách, na ktorých získala mnohé ocenenia. Vystavovala v Čadci, v Oščadnici, v Čiernom, v Turzovke, v Trenčíne, v Humennom, v Dudinciach, vo Zvolene, v Piešťanoch i v susednej poľskej Rajzci.

Janka Ratkošová o sebe: „V dnešnom uponáhľanom spôsobe života sú u každého človeka väčšie či menšie stresy takmer na dennom poriadku, ktoré treba prekonávať. A ak sa k tomu pridajú i nejaké ťažké životné situácie, je to zlé. Človeku trvá dlho, než sa z toho dostane. Ja mám to šťastie, že v takýchto situáciách som mala a mám výborný liek – maľovanie. Keď maľujem, musím sa naplno sústrediť na prácu. Vtedy sa nedá myslieť i na niečo iné. Vtedy svet prestane existovať a s ním aj problémy. A to je dobre. Mám síce veľa „koníčkov“, ale z maľovania mám najväčšiu radosť možno aj preto, že tým môžem prinášať radosť i niekomu inému.

V súkromnom živote sa snažím vyhýbať extrémom. Pokiaľ je to možné, volím zlatú strednú cestu a nech robím čokoľvek, snažím sa to robiť poctivo a dôsledne, tak ako ma to naučili moji rodičia. To je moje krédo. Inak som ranné vtáča a pokiaľ môžem, celý deň pracujem, pričom striedam prácu fyzickú a duševnú. Keď sa večer obzriem za seba a vidím nejaký výsledok, mám dobrý pocit a tento pocit je súčasne motorom, ktorý ma poháňa znova vpred. Chcela by som po sebe aj niečo zanechať. Pokiaľ ide o samotné maľovanie, i tu mám krédo: maľovať tak, aby to lahodilo oku a potešilo srdce.“

V prípade záujmu o kúpu obrazu môžete kontaktovať autorku, alebo navštíviť internetový obchod: sashe.sk/rajanka
Rozhovor s autorkou si môžete vypočuť: www.kulturnekysuce.sk

Ľubica Ligocká, KKS v Čadci