Stretnutie sa konalo v pohorí Javorníky na vrchole Tábor pri rozhľadni. Odchod bol ráno o 09,00 zo železničnej stanice v KNM po modrej turistickej značke ceste V. Galvánka. Ráno nepršalo, bolo veľmi teplo 22°C, ale fučalo veľmi silné a protivné vetrisko (bál som sa, že nebudem môcť ani zapáliť oheň na varenie vína). Zo stanice nás odchádza 7 ľudí - málo. Postupne dobiehajú aj ďalší. Pomaly ale isto stúpame hore. Každý účastník mal povinnosť vyniesť na vrchol 5 zemiakov na pečenie do pahreby, niečo dobré na švédske stoly - ale pre všetkých a samozrejme fľašku bieleho vína na varenie čarovného vysokohorského vína a kus dreva na oheň.

Postupne dochádzame na vrchol k rozhľadni, kde nás už tí rýchlejší a šikovnejší čakajú. Tu všetci musia svoju účasť zapísať do evidenčných historických listín, ktoré sa vedú od prvého ročníka a sú tam zaznamenané rôzne zaujímavé postrehy s jednotlivých ročníkoch. Naskytajú sa nám odtiaľto aj z vrchnej plošiny rozhľadne krásne výhľady na celé okolie - vrcholy, doliny a už aj na krásne sfarbenú prírodu. Vrchný kurič Jaro už chystá oheň, na obdiv utíšil aj vietor. Tu vykladáme každý svoj náklad a práca začína. Najskôr osadiť kotlík, potom pripraviť základ do vareného vínka, (plátky citrónu, hrebiček, celú škoricu a trošku vína, lebo vodu sme nemali, chvíľu povariť) potom kotlík doliať takmer do vrchu a nechať priviesť k varu, ale nevariť !!! Hmm, už to začalo rozvoniavať.

Medzitým sa už ukladali na stoly všelijaké dobroty od nemožného až po rôzne výborné tekutiny. Aj Peter chystal ohnisko a kotlík na varenie vody na kávu, za ktorú mu potom všetci móóóccc ďakovali. Medzitým na veľkom ohnisku sa zakladá oheň na opekanie klobás, slaniny, živánky, zemiakov atď. Postupne sa nás stretáva 8 ľudí narodených v mesiaci október, navzájom si gratulujeme, ale aj ostatní účastníci sa pridávajú a prajú nám všetko naj naj. Zatiaľ si pochutnávame na rôznych zákuskoch, koláčikoch, mäsových výrobkoch a špeciálnych tekutinách. Vínko sa dorába a začína sa ulievať po pohárčeku. Chutia už aj špekáčiky a iné opekance. Aj deti opekali a prišli si na svoje pochutiny.

Počasie sa mimoriadne umúdrilo až na veľmi krásne, začo ďakujeme najvyššej moci tam hore. Postupne varíme ďalší a ďalší kotlík čarovného vínka. Vládne tu príjemná nálada a všetci sú spokojní. Okoloidúcich, ale nie účastníkov tiež ponúkame všetkými pochutinami, za čo nám poďakovali. Začali sa vyťahovať aj pečené zemiačky, ktoré veľmi chutia aj keď niektoré dávame späť na dopečenie do ohniska. Stretlo sa nás celkovo cca 30 účastníkoch.

Postupne sa všetko dojedá a dopíja a každý si musí zo sebou zobrať svoj odpad. No a nakoniec ako obyčajne ešte hromadná fotka a postupný odchod, niektorí tou istou trasou, poslední 6 schádzame po novovybudovanej krásnej svätojakubovskej Krížovej ceste. Mrzí nás všetkých, že ľudia, ktorí si tu hore užívajú krásnu prírodu, zabávajú sa tu a potom si nedokážu odniesť po sebe svoj odpad a nechávajú ho v igelitovom odpadovom vreci, (znes ho kto chceš ???) od fľašiek, plechoviek, cigaretových odpadkoch až po ženské intímne potreby... , hanba všetkým čo to takto robia, to nie sú turisti. Je to tak ťažké si po sebe znieť späť svoj odpad a potreby??? !!!.

Chvála tým, ktorí tieto preplnené odpadové vrecia znášajú na svojich pleciach tak ako v tomto prípade pán J Galvánek. Na druhý deň sa sám opäť vybral k rozhľadni na Tábor, tu presýpal odpad do svojho silného odpadového vreca, nakoľko to súčasné už bolo dotrhané preto sme ho ani v deň stretnutia nezniesli) a zniesol ho sám do odpadu v meste. Dole pred ním aspoň 10 klobúkov - ďakujeme Jožko, aj ostatným čo už takto urobili. Preto prosím všetkých čo to myslia dobre a dajú tam to vrece, nedávajte ho tam, hádam to tam tí ľudia nenechajú pohodené len tak na zemi a budú mať cit k prírode a znesú si odpad zo sebou, ďakujem.

ŠKT KNM
T. Bráciník
Pampúch