Spolu s pani doktorkou Evou Jarošovou sa podarilo vytvoriť prostredie, ktoré kombinuje estetiku s funkčnosťou, vytvárajúc tak útulný a príjemný priestor pre pacientov. Keďže je to neštandardný projekt, boli sme zvedaví, ako sa s týmto Tatiana popasovala.

Aké nezvyčajné alebo jedinečné prvky ste zahrnuli do dizajnu kliniky, ktoré ju robia osobitou a výnimočnou?

Povedala by som, že jedinečným prvkom je určite recepcia s čakárňou. Navrhla som podsvietenie loga spolu s vystúpeným podsvieteným sadrokartónom v dekoratívnej umývateľnej omietke a po stranách sme zvolili veľkoformátovú taliansku dlažbu. Zaoblený recepčný pult, ktorý má boky v tvare elipsy dotvára dynamickosť priestoru a svojím tvarom “víta” pacientov.

Môžete opísať nejaký zaujímavý príbeh alebo zážitok z procesu navrhovania a realizácie projektu?

Za mňa osobne sa tu stalo niekoľko zážitkov (smiech). Jedna vec sa mi však ešte nikdy nestala, a to taká, že som túto kliniku navrhovala rovno dvakrát. Prvýkrát mala byť VISUMED klinika v inej budove, kde som už mala sfinalizovaný projekt aj s pripravenými inštaláciami. Kvôli nečakaným okolnostiam sa však klinika musela presunúť do inej budovy, do bývalej lekárne. Opäť som nanovo musela riešiť celý projekt, keďže tu išlo o rekonštrukciu, takže to bolo o niečo komplikovanejšie. Avšak vďaka našim šikovným majstrom všetko prebehlo nadmieru skvele a načas.

Aké špecifické požiadavky mali vaši klienti ohľadom dizajnu kliniky a ako ste ich integrovali do svojho návrhu?

Pani doktorka Jarošová si dala na celom projekte veľmi záležať. Bolo pre ňu veľmi dôležité vytvoriť príjemné a funkčné prostredie pre jej pacientov. Vznikol tak esteticky zaujímavý priestor, kedže okrem oftalmológie sa venuje aj estetickej medicíne. Spoločne sme veľmi podrobne niekoľko hodín preberali správnu ergonómiu priestoru kvôli pohybu pacientov v každej miestnosti. Bolo pre ňu veľmi dôležité, aby priestor spĺňal aj detaily, na ktoré prišla počas rokov skúseností v jej bývalej ambulancii v Turzovke.

S akými unikátnymi výzvami ste sa stretli pri navrhovaní interiéru pre zdravotnícke zariadenie v porovnaní s inými typmi budov?

Pri navrhovaní zdravotníckeho zariadenia bolo povinnosťou dodržať a splniť všetky hygienické nariadenia. Museli sme dodržiavať metre štvorcové, materiály, typy sanity atď. Jedna z najkomplikovanejších častí bolo vymyslieť dispozične operačný trakt. Pretože do operačnej miestnosti sa nesmie vstúpiť priamo, ale len cez “filtre pre pacientov a pre personál”. Tie mali taktiež špecifické podmienky, od uzamykateľných skriniek, po výšku obkladu... Dosť obmedzujúci bol aj výber materiálov, aby boli zdravotne nezávadné a plne umývateľné. Inak som musela uvažovať aj pri rozvrhu elektroinštalácií.

Spoznala som na čo slúžia jednotlivé stroje očnej kliniky, pre ich správne umiestnenie a ergonómiu, bolo to pre mňa veľmi zaujímavé. Pani doktorka Jarošová mi vysvetlila nutné vzdialenosti pri optotype, prečo musí byť tma v miestnosti s perimetrom a taktiež sme museli dbať na zatemňovanie vo vyšetrovniach. Musím podotknúť aj fakt, že momentálne ide o jediné pracovisko v Čadci, ktoré je zariadenie jednodňovej zdravotnej starostlivosti v oftalmológii a tak spĺňa aj najvyššie hygienické štandardy pre operácie a estetické výkony.

Ako ste zohľadnili súčasné trendy v oblasti interiérového dizajnu pri navrhovaní kliniky, ale zároveň ste sa snažili o dlhodobú udržateľnosť a funkčnosť?

Ako som už na začiatku spomínala recepciu, tak by som rada spomenula aj to, ako som navrhla nábytok do zvyšku kliniky, napr. pracovný stôl pani doktorky Jarošovej, ktorý mal špeciálne realizovanie. Okrem iného celá estetická časť bola taktiež tvorená z oblého nábytku, vypichla by som dizajnovú lakovanú oblú komodu, s ktorou sa vyhral môj šikovný stolár Peter Budaj, ktorému som veľmi vďačná za to, ako sa popasoval s mojimi najnovšími výmyslami (smiech).

Aký bol váš najväčší úspech alebo najväčšia výzva počas celého procesu navrhovania a realizácie projektu?

Za mňa osobne bola veľká váha na dôvere mojej klientky pani doktorky Jarošovej, ktorá mi v podstate zverila skoro celý projekt na starosť. Takúto dôveru si nesmierne vážim. Keď k vám s dôverou pristupuje klient, tak ste o to schopnejší riadiť celú realizáciu. Keď sme spustili realizáciu na začiatku januára, mala som telefonáty od majstrov kvôli každému detailu, čo si nesmierne vážim, pretože som zvyknutá na to, že si majstri často robia podľa seba. Týmto by som sa rada poďakovala celému tímu. Od búracích a stavebných prác sme sa za dva mesiace posunuli k realizácii nábytku a dolaďovaniu posledných detailov, na ktoré mám ja svoje “oko”, preto som aj priložila ruku k dielu. (Môžete to vidieť aj na našom instagrame @homeupdesign)

Aké špecifické požiadavky mali vaši klienti ohľadom dizajnu kliniky a ako ste ich integrovali do svojho návrhu?

Okrem potreby dodržovať hygienické nariadenia, dispozičné a ergonomické požiadavky, si klientka priala niesť kliniku v jemnom elegantno-nadčasovom štýle. Zaujímavé bolo tiež riešiť “kuchyňu” operačného sálu, keďže bežne riešim kuchyne v domácnosti, tu som sa musela na “tento typ kuchyne” pozerať inak, pretože v tejto sa veru nevarí (smiech). Riešili sme napr. typ drezu, kde umiestniť chladničku s mrazničkou, kde skryjeme záložný el. zdroj či ako umiestnime koše tak, aby sme zjednodušili prístup. Po všetkých konzultáciách sme spoločne skĺbili to, čo pani doktorka potrebuje a zároveň aby to aj esteticky vyzeralo.

Visumed klinika posúva hranice dizajnu zdravotníckych zariadení na Kysuciach. S výnimočným prístupom k interiérovému dizajnu a úzkou spoluprácou s doktorkou Jarošovou sa Tatiane Gajdošovej podarilo vytvoriť miesto, kde sa pacienti cítia pohodlne a sú vítaní. Táto klinika nie je len miestom nadštandardnej starostlivosti, ale aj symbolom inovácie a kvality vo verejnom zdravotníctve.

• Ďalšie projekty Tatiany Gajdošovej nájdete na webe www.homeupdesign.sk. Tel: +421 918 123 132, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
• Z Kysúc do srdca svetovej dizajnérskej scény: Tatiana Gajdošová vystavovala v Miláne

autor: redakcia
foto: Alžbeta Bobulová, archív T. Gajdošová